Verejný priestor a dobrý život v meste

Verejné priestory sú ako pulzujúce tepny mestského organizmu, ktoré zásobujú živou energiou v ňom existujúce komunity. Aj samotná pandémia Covid-19 preukázala, akú nezastupiteľnú úlohu v kvalite života (well-beingu) obyvateľstva hrá prístup k zeleným, inkluzívnym a bezpečným verejným priestranstvám.  

Čo je verejný priestor 

Verejný priestor je akékoľvek miesto, ktoré slúži na všeobecné užívanie všetkým obyvateľom. Sú to všetky nezastavané plochy v meste, ktoré sa nachádzajú medzi budovami.  

Verejné priestory nadobúdajú najrôznejšie podoby. Väčšinou ide o miesta s jasnou hranicou ako napríklad ulice, námestia, pešie zóny, promenády, nábrežia, ihriská, venčoviská, pamätníky, parky, lesoparky a iná verejná zeleň. Sú to však aj priestory na sídliskách medzi bytovkami, vnútrobloky, panelákové predzáhradky či okolie nákupných centier. 

Prevažná väčšina verejných priestorov je v majetku a starostlivosti obce, mesta, kraja alebo štátu či inej verejnej inštitúcie. Autorom kvalitného verejného priestoru môže byť aj súkromný vlastník, ktorý sa v rámci svojho investičného zámeru rozhodne zveľadiť aj jeho bezprostredné okolie. 

Demokratická hodnota verejného priestoru spočíva v tom, že ide o otvorené a verejne prístupné priestory pre každého. Zvyčajne ich môžeme využívať bez obmedzenia a zadarmo.  

Načo slúži verejný priestor a ako by mal vyzerať 

Obyvateľom mesta slúžia verejné priestory ako zázemie pre ich aktivity. Máme pritom na mysli šport, trávenie voľného času, ale tiež peší tranzit alebo jednoduché stretávanie sa. Verejný priestor je hlavným dejiskom predstavenia zvaného „mestský život“. 

Verejný priestor určený na tranzit

Verejný priestor určený na oddych

Na to, aby verejné priestory mohli slúžiť skutočne všetkým a boli bezpečné, musia spĺňať mnoho podmienok. Nároky a potreby spoločnosti sa neustále menia a tieto rýchle zmeny znamenajú výzvu aj pre rozvoj mesta. Moderné verejné priestory by na ne mali pružne reagovať. 

Kvalitný verejný priestor by mal byť:  

Verejné priestory by mali reagovať na základné ľudské potreby. Podľa Maslowovej pyramídy potrieb sú to: 

• Telesné potreby  

Kvalitné verejné priestory poskytujú obyvateľom miesto na oddych. V miestach s vyššou koncentráciou ľudí sa nachádzajú fontánky na doplnenie pitného režimu.   

• Potreba bezpečia a istoty 

Bezpečné verejné priestory pôsobia preventívne voči kriminalite, sú dobre osvetlené s udržiavanými chodníkmi.  

• Potreba byť súčasťou komunity  

Verejný priestor je kľúčový pre stretávanie sa a spoločenské voľnočasové aktivity.  

• Potreba úcty a sebarealizácie  

Obyvatelia sa vo verejnom priestore potrebujú cítiť dôstojne. To súvisí s bezbariérovosťou, vďaka ktorej môže verejným priestorom prechádzať sebestačne každý.  

• Duševné a duchovné potreby 

Verejný priestor môže napĺňať aj tieto potreby a to svojou estetikou. Umenie prítomné v uliciach mesta nie je nič nezvyčajné. Stresom zaťažený organizmus je možné zregenerovať návštevou dostupnej zelene, či oddychom pri vode.  

Kvalitné verejné priestory myslia na všetkých

Dobré navrhnuté a udržiavané verejné priestory zvyšujú spokojnosť a kvalitu života v meste (well-being). Zároveň podporujú aj rozvoj a atraktivitu mesta. Ak spĺňajú potreby najslabších a najzraniteľnejších skupín obyvateľstva je zaručené, že dané priestory budú atraktívne, prístupné a funkčné aj pre najširšie spektrum obyvateľstva. V dnešnej dobe sa práve kvôli dostupnosti verejných priestorov kladie veľký dôraz na bezbariérovosť.  

Len bezbariérové priestory sú prístupné naozaj pre všetkých.
Pre seniorov, rodičov s deťmi či ľudí s obmedzenými možnosťami pohybu. 

Košické verejné priestory  

Verejné priestory v Košiciach sú rôznorodé a odzrkadľujú vývoj mesta v čase. Na historické jadro a širšie centrum nadväzujú panelákové sídliská, oblasti rodinných domov a priemyselné časti.

Košice ešte nemajú jednoznačnú identitu, svoju tvár si stále tvoria. Mesto sa zahusťuje a niektoré časti mesta nestíhajú na zmeny potrieb obyvateľov reagovať. Potenciál mesta je veľký a potvrdzujú to aj jeho obyvatelia. Prečítajte si viac o tom, ako vnímajú svoje mesto samotní Košičania.

Kto a ako tvorí verejné priestory  

Hoci sú hlavnými aktérmi mestského rozvoja samospráva, mestské časti a veľkí súkromní investori, do tvorby verejného priestoru sa každodenne zapájame všetci. Robíme tak svojimi aktivitami a mierou starostlivosti. 

Citizen Experience and Well-being Inštitút (CXI) je takisto súčasťou siete organizácií, ktoré majú dosah na tvorbu verejného priestoru. Využíva na to rôzne metódy a nástroje.  

• Výskum dát a mapových podkladov
• Terénny prieskum pomocou MUL (mobilné urbánne laboratórium)
• Participatívne metódy
• Inovačné programy, ako Challenger Urban:Creative, hackathony alebo grantový program Inovuj ty!
• Vzdelávacie workshopy a diskusie
• Intervencie vo verejnom priestore
• Bravo Hub 

Prečítajte si krátky článok o tom, ako s verejným priestorom pracuje CXI. 

Verejný priestor je dnes dôležitejší, ako kedykoľvek predtým. Už to nie je len fyzický priestor. Komplexnosť súvislostí z neho robí službu, ktorú mesto ponúka svojím obyvateľom.  

Verejný priestor môžete zlepšiť aj vy! 

V rámci inovačných programov je v súčasnosti otvorená výzva grantového programu Inovuj ty! Je zameraná na rozvoj kultúry verejných priestorov. Prostredníctvom tejto výzvy sa do tvorby verejných priestorov môžete zapojiť aj vy. 

Autorka článku je výskumná pracovníčka tímu CXI so špecializáciou na verejný priestor.