Spoločnosť
V tejto oblasti nájdete výskumy, ktoré sa zameriavajú na zlepšovanie kvality prostredia, ktoré môžu obyvateľom zlepšiť kvalitu ovzdušia, minimalizovať hluk alebo získať viac zelených plôch v meste.
Štefánia Puzderová
Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická Fakulta, UPJŠ
Northern American Business Culture in the Slovak Context
Výskumné ciele práce
Cieľom výskumného projektu je skúmať podnikovú kultúru vo východnom regióne Slovenska a jej vplyv na zamestnaneckú spokojnosť a fluktuáciu zamestnancov. Na základe dotazníkov pripravených pre spoločnosti v rámci východného regiónu Slovenska sú skúmané základné prvky podnikovej kultúry ako sú vízia, hodnoty, nastavenia komunikácie a interkultúrnej kompetencie. Hlavným cieľom tejto práce je analyzovať prvky podnikových kultúr, ich pôvod a ich vplyv na zamestnaneckú spokojnosť. Úloha jazyka a interkultúrnej komunikácie je skúmaná v rámci celej práce. Cieľom výskumného projektu je upriamiť pozornosť na sociolingvistický aspekt podnikovej kultúry a na interkultúrne kompetencie, ktoré značne ovplyvňujú tvorbu podnikovej kultúry a v neposlednom rade, má tento projekt za cieľ zvyšovať zamestnaneckú spokojnosť v rámci východného Slovenska.
Akým spôsobom prispievate ku kvalite života?
Táto konkrétna rozsiahla prípadová štúdia môže spoločnostiam pomôcť prispôsobiť ich podnikovú kultúru zamestnancom a zvýšiť tak ich spokojnosť s prácou, čím môžu predísť fluktuácii. V rámci súčasného pracovného trhu predstavuje zníženie fluktuácie konkurenčnú výhodu. Zároveň poznatky tejto práce zvyšujú povedomie o komunikácii a jazyku a ich prepojení s kultúrou, čo v praxi pomáha zvyšovať povedomie o interkultúrnej komunikácii či už ide o sales, alebo partnerstvá, spoločnosti a ich zamestnanci vstupujú do sveta interkultúrnej komunikácie v mnohých prípadoch s minimálnymi vedomosťami z tejto oblasti. Táto práca názorne ukazuje podstatu podnikovej kultúry, skúma jej najsilnejšie a najslabšie prvky a prináša potvrdenie značného vplyvu kultúry a jazyka na zamestnaneckú spokojnosť. Táto oblasť ostáva podnetnou a aktuálnou a jej cieľom je rozvíjať “best practices” (osvedčené postupy) zdieľané v rámci východného regiónu na Slovensku. Táto štúdia môže akcelerovať úspešnosť podnikov a podnietiť ďalší rozvoj podnikateľského prostredia v Košiciach.
Daniela Hadačová
Katedra Financií, Ekonomická fakulta, TUKE
Rozvoj a determinanty efektívnosti neziskového sektora
Výskumné ciele práce
Hlavným cieľom dizertačnej práce je na základe teoretických východísk, praktických skúseností a výskumu v oblasti neziskového sektora na Slovensku, nevynímajúc sociálne podnikanie, prostredníctvom vybraných metód analyzovať postavenie organizácií pôsobiacich v slovenskej občianskej spoločnosti a ich možnosti a potenciál v oblasti získavania finančných prostriedkov.
Výskumné otázky:
- Aký je charakter neziskového sektora v Slovenskej republike a aké sú základne medzníky jeho vývoja a rozvoja?
- Aká je hlavná ekonomická činnosť neziskových organizácií nevynímajúc sociálne podniky podľa SK NACE na Slovensku?
- Aké príjmové modely financovania používajú neziskové organizácie a zvlášť sociálne podniky?
Akým spôsobom prispievate ku kvalite života?
Neziskový sektor je dôležitou súčasťou života každého jednotlivca, pričom však neziskový sektor na Slovensku doteraz nebol komplexne skúmaný – výskumy zaoberajúce sa formami financovania neziskového sektora ukazujú medzery z dôvodu nekompletnosti dostupných údajov a tiež aj roztrieštenosťou údajov (napr. NO nemajú povinnosť zverejňovať ÚZ).
Prínosom práce bude zmapovanie neziskového sektora s akcentom na sociálne podniky ako neodmysliteľnú súčasť občianskej spoločnosti na Slovensku s poukázaním na ich možný potenciál najmä v oblasti získavania finančných prostriedkov prostredníctvom verejného obstarávania.
Janka Nováková
Katedra psychológie, Filozofická fakulta, UPJŠ
Well-being a mentálne zdravie učiteľov v kontexte pandémie Covid-19
Výskumné ciele práce
Cieľom dizertačnej práce je skúmať well-being, mentálne zdravie a pracovnú spokojnosť učiteľov v kontexte pandémie Covid-19. Časť výskumu je zastrešená medzinárodným konzorciom, do ktorého je v súčasnosti zapojených 27 krajín. To nám umožní porozumieť well-beingu učiteľov a identifikovať sociálno-kultúrne rozdiely v post-pandemickom období . Budú využité rôzne metodologické prístupy – kvantitatívny, kvalitatívny a experimentálny dizajn. Kvantitatívna časť – výskumná vzorka o veľkosti približne 500 učiteľov slovenských škôl. Kvalitatívna časť – fókusové skupiny, tvorba ekomáp. V druhej časti výskumu sa zaoberám analýzou vybraných intrapersonálnych charakteristík a well-beingu učiteľov s dôrazom na koncepty temnej, svetlej osobnostnej triády a konšpiračnej mentality. Túto časť dizertačnej práce považujem za prínosnú, vzhľadom na to, že vzťahy medzi spomínanými konceptmi a well-beingom nie sú v súčasnosti dostatočne preskúmané. Na základe existujúcich výskumov, predpokladáme intrapersonálnu podmienenosť well-beingu učiteľov. Výskum bude mať charakter kvantitatívneho zberu dát.
Akým spôsobom prispievate ku kvalite života?
Hlavný potenciál riešenia dizertačnej práce vidím v možnosti pochopiť well-being učiteľov a odhaliť to, ako osobnostné charakteristiky ovplyvňujú kvalitu ich života. Jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý som sa uchádzala o tému dizertačnej práce je moje smerovanie ku školskej a pedagogickej psychológii a myslím si, že práve kvalita života učiteľov sa odráža v kvalite vzdelávania a výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, takže pokiaľ je našou snahou zabezpečiť čo najlepšie vzdelávanie na Slovensku, mali by sme venovať pozornosť najmä učiteľom. Za veľmi prínosné považujem aj to, že jedna časť výskumu má medzinárodný charakter a umožní nám odhaliť „slabé“ stránky kvality života učiteľov, čím je možné v budúcnosti implementovať práve intervencie zamerané na konkrétne problémy.
Katarína Plačková
Katedra regionálnych vied a manažmentu, Ekonomická fakulta, TUKE
Subjektívne pociťovaná chudoba v meste a na vidieku
Výskumné ciele práce
Život v meste sa v mnohých ohľadoch líši od života na vidieku. Tieto odlišnosti sa môžu prejaviť aj v rozdieloch v subjektívne pociťovanej chudobe u ľudí žijúcich v mestských oblastiach a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Cieľom dizertačnej práce je identifikovať charakteristiky jednotlivcov/domácností, ktoré pomôžu vysvetliť niektoré z faktorov rozdielov vo vnímaní chudoby. Dizertačná práca sa teda týka jednej veľmi špecifickej stránky subjektívneho blahobytu (kvality života).
Akým spôsobom prispievate ku kvalite života?
Chudoba zasahuje do všetkých stránok ľudského života. Objektívne ekonomické ukazovatele sú samozrejme dôležité, avšak nepodávajú informácie o úrovni šťastia obyvateľov miest, či krajín a o tom ako sa ľudia cítia. Využité by mali byť preto aj ukazovatele, ktoré monitorujú sociálny a aj environmentálny pokrok zo subjektívneho hľadiska. V dizertačnej práci sa budeme venovať aj otázke, či každý kto je „objektívne chudobný“ je automaticky chudobný aj v subjektívnom vnímaní. Na vnímanie chudoby môže vplývať množstvo faktorov. Budeme sa snažiť zistiť, ktoré faktory vykazujú signifikantný vplyv na vnímanie chudoby a poskytnúť vysvetlenie charakteristík jednotlivcov, či domácností, prečo existujú rozdiely vo vnímaní chudoby medzi týmito dvoma skupinami. Výsledky práce môžu poskytnúť tvorcom politík jasnejšie smerovanie, kam zamerať verejné a sociálne politiky na zvyšovanie spoločenského blahobytu.
Zverejnené publikácie
Plačková, K. (2023) Sú Košičania viac spokojní so svojím životom ako Bratislavčania?. https://kosice2.sk/novinky/su-kosicania-viac-spokojni-so-svojim-zivotom-ako-bratislavcania/
ZDRAVIE | ZDRAVOTNÍCKE TECHNOLÓGIE | TECHNOLÓGIE | SPOLOČNOSŤ | ŽIVOTNÉ PROSTREDIE