Sú Košičania viac spokojní so svojím životom ako Bratislavčania?

Šťastný svet začína šťastnými mestami

Mestá sú domovom asi 40% populácie Európskej únie. Poskytujú prístup k mnohým rôznym pracovným príležitostiam, aj pestrú paletu verejných služieb pre svojich obyvateľov. Sú dôležitou hnacou silou ekonomického rastu v EÚ.  Avšak, tiež čelia sociálnym a environmentálnym problémom, vrátane chudoby, vysokých nákladov na bývanie, diskriminácie, kriminality, hluku a znečistenia ovzdušia. Otázkou je, ako obyvatelia miest vnímajú svoj život a ako veľmi sú so svojím životom v týchto európskych mestách spokojní? V pokračovaní článku na tému well-being obyvateľov sa dočítate aj to, kde sa medzi európskymi mestami umiestnili Košice.

Mestá nie sú len prázdne budovy a cesty. Tvoria ich jeho ľudia. Práve z tohto dôvodu by všetky plány na zvýšenie „mestského šťastia“ mali mať v centre záujmu blahobyt a potreby ľudí. Aj keď šťastie má mnoho rôznych definícií, často sa opisuje ako zahŕňajúce pozitívne emócie a spokojnosť so životom. Blahobyt je možné definovať ako stav pohody, zdravia alebo šťastia. Je však dôležité si uvedomiť, že blahobyt človeka je oveľa širší pojem ako momentálny pocit šťastia. Zahŕňa vlastný dlhodobý pocit, ktorý je ovplyvnený aj okolím.

Subjektívny blahobyt mesta je potom súhrnom hodnotenia svojho života ako celku ľuďmi žijúcimi v danom meste.

Meranie „len“ ekonomického rozvoja nestačí

Oficiálne štatistické údaje tradične opisujú ekonomický vývoj pomocou ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt. Ekonomické ukazovatele sú samozrejme dôležité, avšak nepodávajú informácie o úrovni šťastia obyvateľov miest, či krajín a o tom, ako sa ľudia cítia šťastní a spokojní. Preto je potrebné ísť nad rámec tradičných makroekonomických meraní, aby sme získali úplnejší obraz o realite každodenného života ľudí.

Hodnoteniu subjektívneho blahobytu v európskych mestách sa venujú aj prieskumy s názvom Kvalita života v európskych mestách. Tento prieskum sa uskutočňuje na žiadosť Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku s cieľom získať prehľad názorov ľudí na celý rad otázok života v mestách.

Obyvatelia európskych miest teda vyjadrujú spokojnosť s rôznymi stránkami mesta, ako napríklad spokojnosť s kvalitou vzduchu, čistotou, či zelenými plochami. Tiež majú možnosť subjektívne ohodnotiť spokojnosť so svojím životom, teda ohodnotiť svoje šťastie jedným zo štyroch dostupných hodnotení: veľmi spokojný, skôr spokojný, skôr nespokojný a nespokojný.

V tomto článku sme spracovali výsledky prieskumu subjektívneho hodnotenia spokojnosti respondentov so svojím životom v 68  európskych mestách na základe dát z Európskej komisie (Quality of Life in European Cities, 2020) 

Sú Košičania vo svojom meste spokojní?

Prieskum v európskych mestách umožňuje porovnať spokojnosť obyvateľov Košíc s inými mestami.

Porovnanie európskych miest z hľadiska spokojnosti obyvateľov so životom vo svojom meste vychádza zo spomínaného prieskumu Kvality života v európskych mestách. Pre každé mesto sme vypočítali hodnotu charakterizujúcu spokojnosť obyvateľov so životom, zohľadňujúcu všetky štyri hodnotenia. Táto hodnota je z intervalu od 0 do 100, čím vyššia je priemerná spokojnosť, tým vyššia je hodnota.

Nasledujúci graf zobrazuje výsledky analýzy a spracované údaje za rok 2019. Najvyššiu mieru spokojnosti dosiahlo hlavné mesto Islandu, Reykjavík, s hodnotou 76,69, čo znamená, že v tomto meste žijú najspokojnejší obyvatelia z porovnávaných miest. Naopak, najmenej spokojní obyvatelia so svojím životom sa nachádzajú v meste Atény s hodnotou rovnou číslu 51,15.

Dôraz sme kládli na spokojnosť obyvateľov v dvoch slovenských mestách, v Košiciach a Bratislave.

Obyvatelia Košíc hodnotia spokojnosť so svojím životom na úrovni 68,03. Táto hodnota znamená, že Košice patria k spokojnejším mestám v Európe. O málo nižšiu priemernú hodnotu má mesto Bratislava, kde priemerná spokojnosť má hodnotu 66,95.

V európskom porovnaní však obidve slovenské mestá patria do skupiny s vyššou spokojnosťou obyvateľov.

Najspokojnejších obyvateľov majú severné krajiny Európy. Má aj Slovensko spokojných obyvateľov?

Graf ukazuje poradie a vývoj krajín v troch meraných rokoch (2012, 2015, 2019). Slovensko sa v roku 2019 nachádza na 14. mieste s hodnotou 68,03 z 29 analyzovaných európskych krajín. Pri Slovensku vidíme zlepšenie od roku 2015, kedy s hodnotou rovnou 67,05 obsadilo až 18. miesto. Obe hodnoty vypovedajú o skôr spokojných obyvateľov so svojím životom. V porovnaní s ostatnými krajinami sa Slovensko nachádza približne v strede rebríčka spokojnosti obyvateľov.

V roku 2012 a 2015 bolo Dánsko označené ako krajina s najspokojnejšími obyvateľmi. Avšak, v roku 2019 sa na prvej priečke ocitla krajina Island s hodnotou spokojnosti 77,07, čo vyjadruje, že obyvatelia tejto krajiny sú veľmi spokojní so svojím životom. Maďarsko a Grécko si ale vo všetkých troch rokoch udržali posledné miesta.

Obyvatelia severských krajín Európy hodnotia svoju spokojnosť so životom najvyššie v porovnaní s hodnotením obyvateľov z ostatných častí Európy. Dánsko, Švédsko a Nórsko sú často považované za najšťastnejšie miesta na život. Dôvodom je aj to, že správa vecí verejných je orientovaná na potreby obyvateľov. Ich politiky a služby sú navrhnuté tak, aby vytvorili súdržné komunity a posilnili postavenie občanov.

Krajiny južnej Európy sa prevažne pohybovali v intervale hodnôt 60 až 64. Slovensko sa nachádza v intervale hodnôt 65 až 69 spolu s ostatnými krajiny ako napríklad Poľsko a Španielsko. Je možné vypozorovať geografická rozdielnosť v spokojnosti obyvateľov.

Ktoré obdobie života je označované ako najšťastnejšie?

V každom okamihu života ľudia pociťujú rozličnú spokojnosť so životom. Prežívajú spokojnejšie obdobie a následne spokojnosť môže poklesnúť z rôznych dôvodov. Avšak, po určitom čase sa spokojnosť so životom môže vrátiť na rovnakú, či dokonca aj vyššiu úroveň.

Nasledujúce grafy ukážu, ako sa spokojnosť ľudí so svojím životom vyvíja podľa veku v jednotlivých častiach Európy. Je viditeľné, že vzťah spokojnosti so životom podľa veku má tvar písmena „U“ v západnej a severnej Európy. V týchto dvoch prípadoch sa za najšťastnejšie obdobie života považuje práve obdobie mladšieho veku a obdobie až takmer seniorského veku.

Krivka v grafe východnej časti Európy je rozdielna. Ľudia v staršom veku vo východnej časti Európy hodnotia svoj subjektívny blahobyt horšie pravdepodobne kvôli osamelosti, nižším príjmom, obmedzenejšiemu prístupu k sociálnej podpore a horšiemu zdravotnému stavu. Krajiny západnej časti Európy disponujú vyspelejšími systémami sociálneho zabezpečenia v porovnaní s krajinami východnej Európy. Za to, že starší obyvatelia severu Európy, hodnotia svoju spokojnosť so životom tak vysoko, môže najmä severský sociálny model.

Záver: Sú Košičania a Slováci šťastní so životom vo svojom meste?

Z prieskumu Kvality života v európskych mestách vyplýva, že obyvatelia Košíc sú viac spokojní so svojím životom v porovnaní s obyvateľmi mesta Bratislava. Podotýkame, že obidve slovenské mestá spadajú do kategórie skôr spokojných obyvateľov so svojím životom. Spokojnosť so životom poskytuje tvorcom politík jasnejšie smerovanie, kam zamerať nové a efektívne verejné politiky na zvyšovanie spoločenského blahobytu. Mestá na celom svete čoraz viac upriamujú svoje politické zameranie na podporu šťastia a blahobytu obyvateľov. Zaručenie dlhodobého zdravia, pohody obyvateľov a príležitostí pre plnohodnotný život je výzvou, ktorej čelí svet v dnešnej dobe.

Zdroje:

1. Mental Health Foundation. What is wellbeing, how can we measure it and how can we support people to improve it? [Online] 2012.
2. al-Azzawi, Dr. Ali. Turning Smart Cities Into Happy Cities. newcities.org. [Online] 19. marec 2018.
3. Cherry, Kendra. What Is Happiness? [Online] 26. Október 2020.
4. European Commision. Report on the quality of life in European cities, 2020. [Online] Október 2009.
5. Eurostat. Quality of life: facts and views. [Online] 2015. ISBN 978-92-79-43616-1.
6. European Commision: Flash Eurobarometer 366. Quality of Life in European Cities . [Online] Október 2013.
7. Hansen, Thomas a Slagsvold, Britt. Loneliness among seniors in Europe. Far higher risk in the East. INDIVIDUAL AND POPULATION AGEING, AGE STRUCTURE. [Online] 3. október 2016.
8. Wiking, Meik. Happiness is an old Dane. [Online] 19. marec 2015.
9. NewCities. wellbeing cities forum 2019. [Online] 2019.

Autorka je doktorandka denného štúdia 1. ročníka Katedry regionálnych vied a manažmentu, Ekonomickej fakulty TUKE.