Košice ako mesto šťastných obyvateľov

Well-being človeka je individuálny stav pocitu zdravia a šťastia, celkový stav spokojnosti so svojím životom. Prostredie, v ktorom človek žije, bývanie, vzájomná dôvera, kultúra a kvalita verejných priestorov a služieb sa podieľajú na spokojnosti obyvateľov. Preto si potrebujeme odpovedať na esenciálne otázky – (1) čo myslíme pod well-beingom v projekte Košice 2.0, (2) ako ho chceme dosahovať a (3) ako budeme zlepšenie zisťovať.

Rôzne koncepty well-beingu a spôsob jeho merania

Anglické slovo well-being nemá dosiaľ ustálený slovenský preklad. Slovenské varianty prekladu blahobyt, kvalita života, spokojnosť, pohoda, šťastie sa v bežnom jazyku prelínajú a používajú v rôznych významoch. Navyše je veľmi rozdielne, ako sa tieto pojmy používajú vo filozofii, psychológii, lekárskych vedách, ekonómii či sociológii. Budeme používať verziu prekladu (subjective) well-being do slovenského jazyka ako (subjektívny) blahobyt. 

Môžeme sa oprieť o základnú tézu, že hlavným cieľom ekonomiky je prispieť k zlepšeniu blahobytu ľudí. Kým sa stal definovaným a akceptovaným odborným termínom a vytvorili sa prístupy, ako blahobyt merať (koncom 20. storočia), v centre záujmu bol skôr ekonomický blahobyt, životná úroveň človeka a krajiny. 

Prináša lepšia finančná situácia človeku aj väčšiu životnú spokojnosť? V prísloviach, citátoch múdrych ľudí sa často zjavuje poznanie, že bohatstvo nemusí človeka robiť šťastným. Tým nepriamo upozornili na osobnostnú stránku prežívania spokojnosti a radosti v živote. Ak ľudia žijú v rovnakých ekonomických a sociálnych podmienkach, nie sú rovnako spokojní, lebo spokojnosť so svojím životom sa vzťahuje k vnútornému nastaveniu hodnôt a správaniu človeka. 

Naše 21. storočie umožnilo realizáciu individuálnych snov, potrieb a rôznorodých životných štýlov, či už ide o bohatstvo, slobodu, zdravotnú starostlivosť, spoločenské uznanie a pracovné uplatnenie, zážitky, komfort, cestovanie či kvalitné jedlo. Enormne vzrástli naše požiadavky na vlastné prežívanie šťastia aj uspokojovanie nárokov kvality života a kvality prostredia zo strany krajiny alebo mesta. Preto medzinárodné iniciatívy odporúčajú, aj kvôli udržateľnosti rastu, presunúť dôraz z merania ekonomickej produkcie (ako percenta rastu HDP) radšej na meranie blahobytu ľudí. Napriek tomu, politické rozhodnutia v mnohých krajinách naďalej uprednostňujú vysoký ekonomický rast pred inými – spoločenskými a environmentálnymi cieľmi.

Aj radosť a potešenie z úspechu, zážitku, nakupovania prispieva k subjektívnemu blahobytu; ale dlhodobými faktormi blahobytu sú fyzické a psychické zdravie, dobré vzťahy partnerské, v rodine, práci a komunite, nové poznanie, splnenie túžob, zdravé a príjemné prostredie, atď. Môžeme sa pokúsiť vytvoriť konsenzuálny koncept dôležitých stránok kvality života, formujúcich blahobyt človeka. Ale každý z nás má svoje špecifické priority a požiadavky od života. Hodnotenie vlastného subjektívneho blahobytu preto vzniká tak, že každý človek posúdi, ako vidí a vníma svoju individuálnu kvalitu života. Dostávame sa tak k hlavným pojmom, aj spôsobom, ako ich môžeme definovať a merať.

1. Subjektívny blahobyt/subjektívna pohoda (subjective well-being)¹

Well-being človeka je individuálny stav pocitu zdravia a šťastia, ako celkový stav spokojnosti so svojím životom. Človek dokáže svoju kvalitu života ohodnotiť na základe svojho kognitívneho úsudku a afektívnych reakcií. To znamená, že odpovede súvisia so schopnosťou poznania a sebapoznania, a zároveň s dominantnými pozitívnymi emóciami radosti a optimizmu, ale aj úzkosťou a strachom. Hodnotenie svojho well-beingu závisí aj od personálnej charakteristiky človeka – pohlavia, vekovej skupiny, národnostnej a etnickej príslušnosti, náboženstva, vzdelania, ekonomickej situácie, zamestnania,  atď.

V nepriaznivých situáciách, ako je pandémia COVID-19, sú ľudia zasiahnutí vonkajšími okolnosťami.  Ale aj ľudia sú viac alebo menej zraniteľní a odolní, tie isté obmedzenia ovplyvňujú subjektívne emocionálne vnímanie ľudí odlišným spôsobom.

Meranie subjektívneho blahobytu

Je zrejmé, že nikto nemá schopnosť povedať o druhých, ako veľmi sú spokojní a šťastní, a ako vnútorne prežívajú svoj život. Preto je nutné zisťovať subjektívny blahobyt pomocou prieskumov a dopytovania ľudí. Ak sa použije rovnaká otázka na zisťovanie, vieme vyhodnotiť aj priemernú spokojnosť v meste či krajine. OECD alebo World Values Survey používajú jednoduchú otázku, zrozumiteľnú každému človeku²:

Ak vezmeme do úvahy všetky okolnosti, ako ste v súčasnosti celkovo spokojný/á so svojím životom? Ak použijete stupnicu, na ktorej 1 znamená „úplne nespokojný“ a 10 „úplne spokojný“, ako by ste označili svoju spokojnosť so životom ako celok?

Otázka je síce jednoduchá, ale príprava a uskutočnenie prieskumov, dizajn vzorky a štatistické vyhodnotenie výsledkov je pomerne náročnou úlohou.  

2. Kvalita života (quality of life)

Ľudia bežne hodnotia a porovnávajú život v rôznych krajinách, v ktorých sa žije lepšie a kde horšie. Filozofický základ „dobrého života“ možno nájsť už u Aristotela, odvíjajúci sa od organizácie života v krajine, obci a domácnosti³. Na rozdiel od subjektívneho posúdenia svojho života sa porovnávajú všeobecné podmienky pre život ľudí v rôznych krajinách alebo mestách. Slovné spojenie kvalita života preto zahŕňa komplexný a viacrozmerný pojem – stav života ľudí v krajine/meste, ktorý je výsledkom kombinovaného pôsobenia viacerých faktorov ekologických, demografických, sociálnych, kultúrnych, hospodárskych či environmentálnych. 

Meranie kvality života

Skúmanie kvality života sa dá realizovať na ľubovoľnej priestorovej/územnej jednotke – miestnej, regionálnej, národnej. Tradičné prístupy kvality života od 70. rokov minulého storočia sa opierali o hodnotenie ekonomiky a hrubého národného produktu. Ekonomický rast je nevyhnutnou, ale určite nie jedinou podmienkou blahobytu. Preto neskôr vznikli prístupy zamerané na ľudský a sociálny rozvoj, najmä iniciatíva OSN s názvom Index ľudského rozvoja (The Human Development Index), ktorá obsahuje dimenziu zdravia, vzdelania a ekonomického rastu. 

Novší Index sociálneho pokroku (The Index of Social Progress) už obsahuje široké portfólio dimenzií a premenných kvality života obyvateľov a publikuje sa pre krajiny aj regióny Európskej únie. Popis oblastí, ktoré sa zvažujú v kvalite života, sa líši. Zvyčajne sa definujú dimenzie kvality života a zostava indikátorov v každej z nich. Dá sa preto sledovať celková úroveň aj úroveň v každej dimenzii a je možné porovnávanie krajín či miest. 

3.  Šťastie (happiness)

Čo je šťastie? V angličtine sa používa happiness často ako synonymum pre subjektívny blahobyt. Šťastie je miera, do akej človek hodnotí celkovú kvalitu svojho súčasného života ako celku. Odlišnosť je v historickom kontexte a v emotívnom náboji slova šťastie. OSN v roku 2012 na základe iniciatívy predsedu vlády Bhutánu, vyzvala členské krajiny, aby merali šťastie svojich obyvateľov a aby výsledky využili na pomoc usmerňovať svoje verejné politiky. 

Jedným z filozofických prístupov je eudaimonický prístup k dobrému životu (pozn. eudaimonický – súvisiaci s cieľom ľudského života a šťastím), ktorý vychádza z Aristotelových prác, a často sa kladie do protikladu s hedonizmom – užívaním si. Zdôrazňuje sa dôležitosť hĺbavého a čistého života v snahe o ľudskú dokonalosť, význam zmyslu života, sebarealizácia a osobný rast. Ciele osobného šťastia sú silne ovplyvnené kultúrnymi faktormi.  Eudaimonické šťastie je ústrednou témou budhistického učenia a hedonizmus je silnejšie previazaný so šťastím v individualistickejších západných kultúrach.

Ako odmerať štastie⁵

Meranie šťastia sa sústredí na nemateriálne aspekty individuálneho vnímania situácie človeka v podobe sociálnych vzťahov, autonómie a sebaurčenia. Tie sa samozrejme v štandardných národných štatistikách nenachádzajú. Meranie šťastia sa, podobne ako subjektívny blahobyt, spoliehajú na subjektívne hodnotené výsledky. Národné ukazovatele šťastia (Gross National Happiness) sa experimentálne používajú na doplnenie štandardných meraní stupňa rozvoja a prosperity krajiny (HDP) napríklad vo Veľkej Británii.

Respondentov sa pýtame, ako sú šťastní, a nie ako sú spokojní so svojím životom. Chápu respondenti dostatočne rozdiel medzi šťastným životom a spokojnosťou, a odpovedajú adekvátne? Otázky týkajúce sa šťastia a radosti zo života sa zvyčajne týkajú súčasného obdobia. Je zjavné, že šťastie by sa malo posudzovať aj v dlhšom časovom období, prípadne, akú časť života ľudia prežili šťastne; zisťovanie je potom náročné. Zároveň je tu otázka, či sa môže šťastie hodnotiť len na základe subjektívneho vnímania; u ľudí existujú významné kognitívne chyby v procese sebahodnotenia subjektívneho šťastia.

4. Kvalita miesta (Quality of Place)

Môžeme predpokladať, že kvalitu života ľudí ovplyvňuje miesto, kde žijú a pracujú. Podľa toho zlepšenie kvality miesta prostredníctvom urbanistického dizajnu a plánovania prináša environmentálne, sociálne a ekonomické prínosy a výhody a zvyšuje kvalitu života občanov. Zároveň zmierňuje problémy degradácie prostredia, sociálno-ekonomickej deprivácie, nerovností v oblasti zdravia a blahobytu a zlej dopravnej dostupnosti a služieb. Toto chápanie vytvára čoraz väčší dôraz na plánovanie a dizajn verejných služieb, reformovanie a obnovu verejných priestorov⁶. 

Meranie kvality miesta

Existuje mix prístupov, kvantitatívnych a kvalitatívnych, ktoré vyhodnocujú podstatné faktory kvality miesta ovplyvňujúcich kvalitu života, fyzickej a sociálnej infraštruktúry: ponuka cenovo dostupného bývania; dizajn a údržba budov; zohľadnenie potrieb starších a zdravotne postihnutých ľudí v stavebnom plánovaní; návrh a údržba ulíc a verejných priestranstiev; mix obchodov, kaviarní a reštaurácií; dostupnosť a kvalita kultúrnych zariadení; kvalita dopravnej infraštruktúry; dostupnosť a kvalita verejných služieb; paleta športových a rekreačných zariadení; množstvo a kvalita zelenej infraštruktúry a zelených plôch; zaobchádzanie s historickými budovami a lokalitami. 

Well-being z pohľadu projektu Košice 2.0

Rôzne organizácie zostavujú rebríčky miest podľa kvality života, prosperity, najlepšieho mesta na bývanie a prístupy k hodnoteniu sa líšia. The Global Liveability Index (The Economist) alebo Monocle’s Quality of Life Survey (Monocle), Mercer’s Quality of Living Ranking (Mercer) vyhodnocujú viaceré dimenzie prostredia a života globálnych miest a výsledný kompozitný index umožňuje vytvárať každoročne ich ranking. Dá sa vidieť, že dôraz indexov na iné stránky mesta sa prejavuje aj v odlišnom poradí miest. Medzi najviac oceňovanými mestami sa nachádzajú európske (Viedeň, Zürich, Kodaň), austrálske (Melbourne, Brisbane) a novozélandské (Auckland, Wellington). 

Je dôležité, aby si samotné mestá, vrátane Košíc, nastavili vlastné indikátory, ktoré sú definované ako kľúčové pre ovplyvňovanie kvality života. Rebríčky sú sledované, ale Košice nemajú ambíciu byť ako Viedeň, Melbourne či Tokio. Globálne podnety odinakiaľ sú dôležité pre sledovanie trendov a inovácií, preberanie pozitívnych skúseností. Zároveň impulzy zo sveta by mali byť vhodne konfrontované so špecifickým lokálnym charakterom Košíc, aby sa zachovala ich identita, atraktívnosť a jedinečnosť. 

Veľký potenciál projektu Košice 2.0 je nielen v zapojení občanov, ale aj v partnerstve inovačne zmýšľajúcich expertov inštitúcií miestnej samosprávy, podnikateľských subjektov, univerzít a tretieho sektora.

Well-being a kvalita miesta

Projekt Košice 2.0 kladie dôraz na well-being obyvateľov a kvalitu miesta pre život z viacerých perspektív. Stavia na rozvoji kultúrneho podhubia a infraštruktúry, ktoré vznikli počas realizácie projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Odomknutý kreatívny potenciál v ľuďoch sa má využiť na formovanie vízie mesta a podnecovanie participácie občanov, podnikateľov, tvorcov politík, mestských zamestnancov, na kreatívne nápady vizuálnych a funkčných riešení v rôznych častiach mesta. 

Ťažko si predstaviť realizáciu nápadov, ak by chýbala dôvera v inštitúcie. Kľúčom k pozitívnym zmenám spokojnosti je preto otvorená komunikácia na báze dôvery, včasného zverejňovania dát a informácií. Vzájomná a spoločná komunikácia, transparentná a vhodne vedená, má umožniť pozitívnu transformáciu mesta v spolupráci samosprávy, obyvateľov a inovatívnych podnikateľov. 

Well-being a dáta

Subjektívna spokojnosť obyvateľov by sa mala zvýšiť, ak sa zlepší kvalita mestského prostredia a verejných priestorov pre ich život, aj na základe ich participácie na formovaní zmien. Ďalej, mesto získa posúdenie kvality súčasných verejných služieb, umožní ich reorganizáciu a návrhy na nové verejné služby v prospech obyvateľov. 

Dáta o meste vystupujú v týchto procesoch vo viacerých podobách. Zber dát a názorov ovplyvní re-dizajn verejných služieb a kvalitu mestských priestorov. Otváranie údajov o meste na jednotnej platforme poskytuje inšpiráciu pre využitie všetkými stranami a digitalizácia umožní inovácie vo výkone verejnej správy. Dáta sa využijú v tvorbe miestnych politík a príprave strategických dokumentov mesta Košice. A dáta získané z prieskumov poslúžia na zisťovanie dopady projektových aktivít na blahobyt obyvateľov, zmeny v dôvere k inštitúciám, kultúrnej participácii obyvateľov, občianskej angažovanosti a podnikavosti.

Zdroje:

1: Diener, E. (1984). Subjective well-being. Psychological Bulletin, 95(3), 542–575
2: OECD. (2013). OECD guidelines on measuring subjective well-being. OECD
3: Sinha, B. R. K. (Ed.). (2019). Multidimensional Approach to Quality of Life Issues: A Spatial Analysis. Springer
4: https://ec.europa.eu/eurostat/web/quality-of-life
5: Tachibanaki, T. (2015). Advances in happiness research. Tokyo: Springer
6: Michalos, A. C. (Ed.). (2014). Encyclopedia of quality of life and well-being research. Springer