Nové mestské parky budú zázemím pre komunitný život a kvalitné trávenie voľného času
Od roku 2020 vzniká aktualizácia urbanistickej štúdie Mestská zeleň Košice. Jej cieľom je analyzovať súčasný stav zelenej infraštruktúry v meste a navrhnúť postupy pri jej rozvoji.
Dokument je aktualizáciou štúdie Mestská zeleň ‒ Košice z roku 2013-2014 a autormi oboch štúdií sú odborníci Ateliéru Dobrucká v Nitre. Urbanistická štúdia má slúžiť ako podklad pre doplnenie územného plánu o zelenú infraštruktúru a zároveň má ambíciu poukázať na problémové javy, ktoré treba riešiť, pomôcť mestu Košice rozhodovať sa, ktoré plochy revitalizovať, ktoré pozemky do budúcna vykúpiť, na ktorých miestach chrániť kvalitné územia pred výstavbou, či iným zásahom človeka, ako aj zvýšiť záujem odbornej aj laickej verejnosti.
Podiel zelene na obyvateľa klesá
Mesto Košice nedisponuje komplexným strategickým dokumentom rozvoja zelenej infraštruktúry. Vytvorenie jasného zrozumiteľného manuálu bolo preto v jeho vlastnom záujme. Už porovnanie základných analytických zistení zo štúdie z rokov 2013-2014 s údajmi z aktualizácie ukazuje, že mesto Košice prišlo o výmere viac ako 200 hektárov zelených plôch (budovanie parkovísk, chodníkov, priestorov pre kontajnery, ihrísk a športovísk). Podiel zelene 150 metrov štvorcových na obyvateľa spred siedmich rokov klesol na 136 metrov štvorcových na obyvateľa.
Môže vzniknúť desať nových parkov
Súčasťou štúdie je aj návrh desiatich lokalít s veľkými výmerami plôch situovaných v širšom centre mesta a na perifériách jeho katastru. Spolu tvoria výrazný zelený prstenec potenciálnych priestorov na zriadenie parkov nadlokálneho a celomestského významu. Tieto lokality sú (v smere sever ‒ východ ‒ juh ‒ západ) Anička, Pod Furčou, Vyšné Opátske, Krásna, Myslavský potok ‒ Červený rak, Povrazy, Čičky, Borovicový Háj, Kalvária a Botanická záhrada.
Uplynulých 18 mesiacov ukázalo významnú potrebu kvalitných verejných priestorov, či už v centre mesta, jeho okrajových častiach, alebo intraviláne. V posledných rokoch pri revitalizáciách verejných priestorov sa podarilo vytvoriť veľmi obľúbené komunitné miesta ako Kasárne Kulturpark alebo Mestský park. Ďalšie miesta by mali mať silné zázemie pre komunitný život, stretávanie sa a kvalitné trávenie voľného času.
Pri plánovaní budúcich parkov je dôležité dbať na ich dostupnosť, bezpečnosť, správu a starostlivosť ‒ mať v nich jasné pravidlá využívania, otváraciu dobu a správcu, ktorý vie riešiť podnety priamo na mieste. Významné parky sú zelené verejné priestory s väčšou výmerou územia a príslušnými sofistikovanými službami (toalety, občerstevnie, ihriská a podobne), ktoré dovoľujú užívateľom parku stráviť na tomto mieste niekoľko hodín a okrem estetického hľadiska ponúknuť aj rozmanité pobytové funkcie.
Významnosť je možné charakterizovať či už ich veľkosťou (potenciálom), strategickou polohou z pohľadu blízkosti vodných tokov, či ochladzovania územia (katabatické prúdenie vzduchu), historickým významom.
Koncept zeleného prstenca bol predstavený verejnosti
V rámci úvodnej fázy participačného procesu a komunikácie s odbornou a laickou verejnosťou vznikla v auguste séria deviatich stretnutí, ktorých cieľom bolo predstavenie celého konceptu zeleného prstenca a začiatok zberu pripomienok a návrhov k daným územiam. Osem stretnutí prebehlo priamo na konkrétnych miestach potenciálnych parkov, alebo v ich tesnej v blízkosti, primárne vo Výmenníkoch spravovaných partnerskou organizáciou projektu K13. Jedno stretnutie pre odbornú verejnosť a stakeholderov prebehlo hybridnou formou v Kasárňach/Kulturparku a online.
Do pripomienkovania návrhov sa môžete zapojiť ONLINE!
V ďalších fázach bude pre širokú verejnosť dostupný online formulár na pripomienkovanie a vytváranie návrhov, komentované prehliadky a po ukončení urbanistickej štúdie ďalšie fázy participatívneho plánovania. Zapojiť sa môžete už teraz: http://vychodnepobrezie.typeform.com/noveparky.
Stretnutia k novým mestským parkom organizovalo Východné pobrežie v spolupráci s Mobilným mestským laboratóriom (MUL) a CX Inštitútom. Text pripravil Mišo Hudák.