Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav (2. časť)

V predchádzajúcom článku zo série Urban Talk Anička sme spolu s expertom Andrejom Šteinerom predstavili základnú problematiku klimatickej zmeny a jej dopady na ekosystém mesta Košice. V pokračovaní si priblížime úlohu parku Anička v boji novými výzvami, ktoré prináša globálne otepľovanie. 

Význam mikroklímy parku Anička v ekosystéme mesta 

Tri hlavné výzvy, ktoré prináša mestu Košice klimatická zmena, sú vlny horúčav, suchá a povrchové záplavy z prívalových dažďov. V diskusii Andrej Šteiner postupne vysvetlil, ako park Anička a jeho okolie pomáha lokálne zmierňovať všetky tieto tri dopady. „Každé zelené miesto je dôležité pre mesto, ale Anička je veľké územie.“ dodal.  

Pre porovnanie, Karpatský rozvojový inštitút (KRI) vypracoval virtuálny model pre plochy Borovicového hája, aby bolo možné posúdiť vplyv tejto zelenej plochy na mikroklímu mestskej časti, v ktorej sa nachádza. Z modelu zistili, že v prípade zastavania Borovicového hája a meny zelených plôch na spevnené plochy, by v lokalite stúpla teplota o 20%. „Pre park Anička sme takýto model nerobili, ale robili sme mapu ohrozenia mesta na vlny horúčav a Anička vyšla ako najmenej ohrozená. Čiže tu bude ostrov, kde sa môže človek schovať, keď prídu veľké horúčavy. Takže z tohto dôvodu je toto územie dôležité“ vysvetlil Andrej Šteiner divákom diskusie Urban Talk Anička.  

Dostupnosť zelených plôch parku Anička

Okrem toho, že veľké zelené plochy sú dôležité pre klímu mesta, sú dôležité aj pre obyvateľov. Ale na to, aby ich účinok bol pre obyvateľov užitočný, je potrebné, aby tieto zelené plochy v meste boli pre užívateľov dostupné, ideálne aj peším prístupom do 300 metrov od obydlia. Park Anička takúto dostupnosť spĺňa pre svoje najbližšie okolie. Terénny a dotazníkový prieskum odhalil, že mnoho užívateľov prichádza do tohto územia aj na bicykli alebo autom. Je tomu tak preto, že prichádzajú aj zo vzdialenejších mestských častí.  

Podľa dotazníkového prieskumu, ktorý bol vykonaný online na jeseň roku 2021, sa 52% respondentov zvykne na Aničku dopraviť pešo. 26% respondentov sa na danú lokalitu dopravuje na bicykli/na kolobežke, alebo skateboarde. Tretím najčastejší spôsob dopravy je auto, ktoré využíva 17% respondentov. Zvyšok opýtaných sa do lokality dopraví prostredníctvom MHD alebo kombinovaním viacerých spôsobov dopravy.  

Väčšina návštevníkov parku Anička, až 40%, podľa prieskumu pochádza z mestskej časti Sever, zo Starého mesta 18%, zo Sídliska Ťahanovce 14%. Prekvapivo 8% návštevníkov prichádza z Mestskej časti Juh, 6% z Mestskej časti Západ. Rovnako, po 3 % návštevníkov prichádza zo Sídliska KVP 3%, zo Sídliska Dargovských hrdinov a zo susedných obcí.  

Prečo je Anička dôležitá? 

„Takých plôch, ako je Anička, by bolo treba urobiť čo najviac.“ zhodnotil pán Šteiner. Okrem samotnej dostupnosti, je dôležité pre obyvateľov aj to, akú kvalitu má prístup do parku. Či sa užívateľ dostane do centra zelene počas prijemnej pešej prechádzky, alebo musí prekonávať bariéry a byť vystavený nepríjemným vplyvom, ako je napríklad hlučná a rušná doprava.  

Riaditeľ KRI vysvetlil, že plochy s rozlohou nad pol hektára, kde stromy pokrývajú aspoň 40% plochy, je dôležité zachovať, pretože majú výrazný ochladzovací efekt na priľahlé lokality. Efekt náhradnej výsadby po výrube dospelých stromov je veľmi nízky, pretože nové stromy vyrastú do svojej mikroklimatickej výdatnosti až za 30-50 rokov.  

Dotkol sa aj problematiky prívalových dažďov v súvislosti s parkom Anička. „Tu, keď to padne na Aničku, absolútne nič sa nestane. Ešte je to dobre, že sa to stane. Nejde len o to, že je tu potom väčšia vlhkosť, to treba všade. Ale tá voda tu zostane a postupne odtečie.“ Prípad parku Anička porovnal so zastavaným územím v lokalite Podhradová, kde v prípade prívalových dažďov dochádza k zaplaveniu garáží. Voda steká do údolí po spevnených plochách a nevsakuje do podložia. Toto je negatívny dôsledok prílišného pečatenia pôdy „Anička je taký rezervoár, kde môže tá voda padnúť.“  

Regulácia zelených plôch, ako taktika v boji s dopadmi klimatickej zmeny 

Andrej Šteiner sa dotkol aj problematiky regulácie, kde podľa neho už nie je možné spoliehať sa len na iniciatívy, ktoré nabádajú k osobnému príspevku k odolnosti na klimatické zmeny.

Dopady zmeny klímy sú tak výrazné a nezvrátiteľné a je potrebné regulovať rozvoj mesta celoplošne a koncepčne.  

Experti diskusie sa zhodli na tom, že jedným z veľkých producentov skleníkových plynov je nová výstavba. Doprava podľa Andreja Šteinera prispieva k tvorbe približne z 9%, ale nová výstavba až 24%. Nejde len o samotné umiestnenie novej výstavby, ale aj o tvar, výšku a smer budov. V prípade územia parku Anička a jeho okolia je dôležité umiestňovať potenciálnu novú výstavbu tak, aby nebránila katabatickému prúdeniu vzduchu ktoré, je v tejto lokalite výrazné.  

Katabatické prúdenie vzduchu vzniká v dôsledku veľkých teplotných rozdielov medzi spodnými a vrchnými vrstvami vzduchu. Vzniká najmä v teplých mesiacoch, po západe slnka. Prehriaty vzduch pri povrchu zeme začne stúpať hore (je menej hustý, a teda ľahší). Chladný vzduch z vrcholkov kopcov potom „steká“ po svahu do dolín a kotlín. Prehriaty zemský povrch týchto miest sa tak prirodzene ochladzuje. V Košiciach je tento jav prítomný okrem územia parku Anička – už len v údolí Myslavského potoka a v Čermeľskom údolí.

„Zachovanie vzdušných koridorov je absolútne nevyhnutné. To ochladzovanie katabatickým prúdom je omnoho viac než v prípade stromov. Anička hrá aj v tomto dôležitú rolu.“ zdôraznil v diskusii Andrej Šteiner.  

Rozvoj mesta, tvorba regulatív a odporúčaní  

Riaditeľ KRI považuje za jeden z hlavných krokov, ktorý môže mesto spraviť už dnes, to „aby sme v každom procese, v každom rozhodnutí zmenu klímy brali do úvahy.“ Podľa Šteinera, totiž už včera bolo neskoro.  

Je preto dôležité pri tvorbe mesta spolupracovať s tretími stranami, ktoré analyzujú a zbierajú dáta, ako je napríkad KRI alebo CXI? „Samozrejme, mesto tvoríme spoločne, to nie je iba hlavný architekt alebo primátor. To je naozaj spoločná tvorba a spoločné územie, každý do toho pridá svoje kompetencie a svoje skúsenosti, svoju odbornosť. Je tu aj potreba debatovať s verejnosťou, lebo občania žijú v meste.“ doplnil hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp. Zdôraznil, že na to aby verejnosť pochopila niektoré rozhodnutia je dôležitá aj osveta. Prečítajte si preto viac aj o inklúzii v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako prirodzene inkluzívny priestor alebo o historickom kontexte parku Anička v článku Urban Talk Anička: Park Anička a jeho historický kontext.