Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav (1. časť)

V ďalšom zo série článkov z podujatia Urban Talk Anička si spoločne s Andrejom Šteinerom (Karpatský rozvojový inštitút) predstavíme základnú problematiku klimatickej zmeny a jej dopady na ekosystém mesta Košice. O celom podujatí si môžete viac prečítať v článku Urban Talk Anička.

Park Anička, jeho okolie a odolnosť mesta na zmenu klímy 

„Košice nemajú zatiaľ veľkú odolnosť (na dopady klimatickej zmeny). Len tú prírodnú, ktorú majú aj vďaka Aničke, ale aj vďaka okolitým lesom a polohe.“ zhodnotil na diskusii, ktorá bola súčasťou série Urban Talks Andrej Šteiner, spoluzakladateľ a súčasný riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).  

V úvode diskusie vysvetlil divákom, čo je to zmena klímy. „Klimatická zmena je charakteristická tým, že je spôsobená človekom, čiže je antropogénna. Je spôsobená produkciou skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, a to spôsobuje extrémne počasie a iné zmeny.“ 

Podľa Andreja Šteinera sa mesto v tomto boji nachádza na dvoch frontoch. Na jednej strane je producentom skleníkových plynov, a teda prispievateľom k zmene klímy. No na strane druhej, je aj obeťou, ktorá musí reagovať na tieto zmeny.  

Aby sa mesto stalo odolnejším na dôsledky zmeny klímy musí použiť dvojakú taktiku:  

• znižovať produkciu skleníkových plynov z rôznych zdrojov (doprava, výroba, energetika atď.),
• adaptovať sa na dopady zmeny klímy. 

„Aj keby sme dnes zastavili akúkoľvek produkciu skleníkových plynov, ešte 100 – 150 rokov sa tu bude otepľovať, menej alebo viac. Čiže to, čo robíme teraz pre zmenu klímy, to robíme viac menej pre budúce generácie. To, čo sa deje tu, na to treba reagovať takzvanou adaptáciou a prispôsobením sa.“  

Andrej Šteiner

KRI sa venoval výskumu, ktorý sa stal podkladom pre vytvorenie Adaptačnej stratégie, ktorá sa zaoberá prispôsobením sa na zmenu klímy. V spolupráci s klimatológmi a Magistrátom mesta Košice (najmä s Útvarom hlavného architekta), vytvorili Adaptačný plán, ktorý bol schválený v lete 2022.  

Ani na jednu z vyššie spomenutých dôsledkov nie je mesto dobre pripravené. Posledný rok obyvatelia mesta čoraz častejšie pociťujú vlny horúčav. Tie sú výrazné najmä v lete, ale nedá sa poprieť, že aj zimy sa stávajú postupne teplejšími. Suchá sa zatiaľ ešte neprejavili na zásobách pitnej vody, ale ich účinky je možné vnímať v prírode. Najmä na rastlinách, napríklad v podobe pomaly vysychajúcich mestských stromov. Podľa Andreja Šteinera si Košičania budú musieť zvyknúť na dlhšie obdobia bez dažďov. „Košice sa nachádzajú v takom podnebnom pásme, že dlhé obdobia sucha tu budú typické.“ Prívalové záplavy z prívalových dažďov sú zväčša lokálne. Padnuté prívalové zrážky s úhrnom 40 až 80 mm niekedy zaplavia chodníky a cesty, často aj prízemné alebo pivničné priestory budov. K takejto situácii prispieva často aj odvádzanie dažďovej vody do kanalizačného systému a pečatenie pôdy (vytváranie prílišného množstva nepriepustných povrchov vo verejnom priestore, napríklad betónové a asfaltové plochy). 

Pripravenosť Košíc na dopady klimatickej zmeny

Podľa Andreja Šteinera, bude trvať možno aj niekoľko generácií, kým bude mesto Košice pripravené odolávať následkom klimatickej zmeny. Začať s prvými krokmi môže mesto už dnes.  

Jedným z nástrojov je aj schválený Adaptačný plán. Ten sa venuje viacerým oblastiam, v ktorých je potrebné prijímať adaptačné opatrenia. Pre niektoré opatrenia popisuje aj podrobnejšie kroky, pomocou ktorých je možné dostať sa k cieľu.  

Jedným z takýchto opatrení je aj zastavenie znižovania zelených plôch. „Netreba veľmi sadiť. Netreba hlavne vytínať. Tým stromom trvá od nasadeného malého stromčeka, 30 až 50 rokov, kým dorastú do tej veľkosti. Ostatné stromy tu už sú 30-50 rokov. Tieto stromy majú obrovskú výdatnosť na mikroklímu. Keď kvôli výstavbe alebo čomukoľvek nasadíme náhradnú výsadbu niekde na plochách, ktoré sú na to určené, ako keby sme nič neurobili. Čiže dôležité je, aby sa udržali tie stromy, ktoré sú. Či už sú to plochy ako Mestský park alebo Borovicový háj. Tie stromy ktoré máme, tie netreba dať preč. Čiže to je ešte dôležitejšie ako sadiť stromy.“ 

To súvisí aj s celkovou urbanistickou stratégiou rozvoja mesta a s otázkou, či sa mesto bude ďalej vyvíjať ako kompaktné mesto, alebo bude excesívne naďalej rásť vo svojej rozlohe. Toto je rozhodnutie, ktorému treba v budúcnosti čeliť. Koncept kompaktného mesta prináša zahusťovanie a je to dobrá stratégia pre dlhodobý cieľ zníženie tvorby skleníkových plynov. Na druhej strane, v takomto koncepte ubúda priestor pre veľké rozľahlé plochy zelene. Tie sú veľmi účinné práve pri adaptačnej stratégii. Odpoveď pravdepodobne leží niekde v prieniku týchto dvoch prístupov. Určite je však potrebná regulácia.  

Ďalší krok, ktorý je možné spraviť už dnes, je „aby sme v každom procese, v každom rozhodnutí zmenu klímy brali do úvahy.“ Podľa Šteinera totiž už včera bolo neskoro. Viac sa o dopadoch zmeny klímy a toho akú úlohu v tomto boji zohráva park Anička a jeho okolie dozviete v pokračovaní článku Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav (2. časť).