Urban Talk Anička: Park Anička ako prirodzene inkluzívny priestor


[CXI, Urban Talk Anička]

Koncom augusta sa v rámci projektu Košice 2.0. konala diskusia v parku Anička. Diskusia bola súčasťou formátu Urban Talks, ktoré vám prinášajú debaty odborníkov na témy súvisiace s verejným priestorom, s mestom a jeho rozvojom.  

Sobotné poobedie sa nieslo v znamení troch tém – klíma, inklúzia a historické dedičstvo. Tie vyplynuli z výskumu zameraného na lokalitu parku Anička a jeho okolia. Výskum Citizen Experience and Wellbeing Institute (CXI) zhrnul dáta dostupné o tomto území a identifikoval, v čom spočíva potenciál tohoto územia. Na Urban Talku Anička diskutovali experti Viktória Mravčáková (SPOLKA), Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút), Martin Zaiček (Spoločnosť Jaromíra Krejcara, Slovenská komora architektov) a hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp (UHA MMK). O celom podujatí si môžete viac prečítať v predchádzajúcom článku Urban Talk Anička. V tomto článku si spolu s Viktóriou Mravčákovou priblížime tému inklúzie v kontexte parku Anička.  

Čo je to inklúzia?  

Na úvod diskusie Viktória Mravčáková vysvetlila podstatu inklúzie: „Inkluzívne plánovanie znamená plánovať tak, aby sme vzali do úvahy potreby všetkých ľudí, ale aj neľudí, teda napríklad rastlín, zvierat a podobne. Neznamená to, že sa dívame na tie skupiny ako na skupiny, ktoré majú nejaké konkrétne potreby. Ale, že sa snažíme ten verejný priestor plánovať tak, aby sám o sebe vyhovoval všetkým.“

Dosiahnuť je to možné citlivým tvarovaním priestoru, tak, aby nevytváral bariéry pre jednotlivé skupiny, pre ich činnosti a aktivity.   

Rekreácia v parku Anička 

Park Anička bol v minulosti sídlom prímestského kúpeľného komplexu. Dnes je tiež miestom oddychu pre mnohých Košičanov. Prichádzajú sem za rôznymi aktivitami. Podľa online dotazníkového prieskumu, ktorý sme vykonali na jeseň roku 2021, návštevníci v parku Anička najčastejšie oddychujú. Až 27% opýtaných uviedlo túto možnosť, 20% užívateľov športuje, 17% trávi čas s deťmi. Štvrtou najčastejšou odpoveďou (15%) bolo stretávanie sa s priateľmi a rodinou, 9% opýtaných venčí psa. Zaujímavú možnosť „pozorujem ľudí v okolí“ zvolilo 6% respondentov a 5% prichádza do parku Anička za službami a obchodmi. Terénne pozorovania potvrdili tieto výsledky dotazníkového prieskumu.  

Všetky uvedené typy činností sa dajú zhrnúť jedným slovom rekreácia. Ďalší diskutujúci, Martin Zaiček, expert na tému kúpeľov, naznačil prepojenie medzi inklúziou a kúpeľníctvom. „Práve v rekreácii vnímam veľmi silno tému inklúzie, vzťahu toho živého a neživého, neľudí a ľudí. Najmä pri ľuďoch je dôležité hovoriť o tele človeka. Lebo to nie je len telo spoločenské, ale aj telo fyzické. A toto je na tejto téme rekreácie veľmi pekné.“  

Verejný priestor ako priestor pre inklúziu 

Dôraz na to, aby bol verejný priestor inkluzívny, je pomerne nový, ale veľmi dôležitý trend. Inkluzívne verejné priestory môžu byť zázemím, ktoré umožní, aby sa celá spoločnosť stala inkluzívnou. Mentálne nastavenie a prístup k tvorbe sa totiž odzrkadľuje vo fyzickom svete – aj vo verejnom priestore. Ak nemyslím inkluzívne, netvoríme inkluzívne. Aj podľa Viktórie Mravčákovej by mal verejný priestor slúžiť ako priestor pre inklúziu. „Verejný priestor dokonca musí slúžiť ako priestor inklúzie. Je to vlastne jediný priestor, kde máme tú možnosť veľmi cielene pracovať inkluzívne, pretože nemáme až taký dosah do súkromného priestoru. A tým myslím, akoby nie len exteriérový verejný priestor, ale aj verejné služby a verejné inštitúcie, ktoré musia k tomu pristúpiť rovnako.“ 

Verejný priestor pre všetkých 

Pri inkluzívnom navrhovaní je dôležité uvedomiť si, kto je užívateľ mesta a ako harmonizovať vzťahy, keď sú jednotliví užívatelia verejného priestoru v diverzii. Viktória Mravčáková vysvetľuje „Užívateľom alebo užívateľkou mesta je každý obyvateľ alebo obyvateľka mesta. To nie sú iba nejaké kategórie, ktoré si predstavíme. Napríklad muž v strednom veku, ktorý je ekonomicky produktívny. Ale sú to práve aj rôzne iné skupiny, či už sú to seniori alebo seniorky. Deti, ktoré majú úplne iný pohľad, inak používajú priestor. Sú to aj iné skupiny, ako napríklad cyklisti alebo ľudia, ktorých často nevidíme. Napríklad ľudia s nejakými chronickými chorobami, alebo s pohybovými problémami, či iným spôsobom pohybu. A všetkých týchto ľudí musíme zobrať do úvahy, čo je veľmi komplikovaná úloha. Dlhodobo sa (v SPOLKE) snažíme, aby vznikali priestory, ktoré by nevyčleňovali niekoho. Ešte som zabudla na marginalizované skupiny, alebo na ľudí, ktorí možno nemajú peniaze na to, aby chodili do kaviarne. Všetko toto musíme vziať do úvahy, keď dizajnujeme nejaký verejný priestor. A to je naozaj veľmi ťažká úloha a je veľmi závislá od konkrétneho kontextu.“ 

Najcitlivejšie skupiny užívateľov verejného priestoru sú obyvatelia so sťaženým pohybom, seniori a rodičia s deťmi. Pri týchto obyvateľoch je dôležité dbať na to, aby bol verejný priestor pre nich prispôsobený tak, že sa ním môžu pohybovať zmysluplne a dôstojne. „Sú samozrejme nejaké všeobecné pravidlá, ktoré vieme implementovať. Ale vždy je potrebné urobiť veľmi podrobné mapovanie miesta. Takže ja som veľmi rada, že sa takéto mapovanie udialo a dá sa na ňom postaviť nejaká reálnejšia úvaha o tomto parku.“ zhodnotila výskum inštitútu.  

Terénne mapovanie ukázalo, že hoci sa v infraštruktúre parku nenachádzajú špeciálne bezbariérové opatrenia, navštevuje ho veľa užívateľských skupín, ktoré majú handicap. Je možné, že k tomu prispieva rovinatý terén, dostupnosť, zdroj minerálnej vody v lokalite, zeleň ktorá poskytuje pocit intimity a bezbariérové detské ihrisko. V neposlednom rade k tomu prispieva aj prijemná klímu v letnom období. Práve zeleň v parku Anička a jeho okolí hrá veľmi dôležitú úlohu v odolnosti mesta, voči dopadom klimatickej zmeny. Viac si o obsahu diskusie na túto tému môžete prečítať v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav. 

Viktória Mravčáková potvrdila aj hypotézu z výskumu týkajúcu sa inkluzívnych kvalít parku Anička. „Park Anička je prirodzene inkluzívny priestor a myslím si, že je to aj preto, že ten priestor nie je veľmi jasne definovaný. Je tu jasne definovaná cestá sieť, ale okrem toho ide o jednu obrovskú voľnú plochu, ktorá môže byť aj v tieni, a ktorá mi umožňuje akúkoľvek interpretáciu. Môžem tu robiť v podstate čokoľvek chcem, pokiaľ tým neohrozujem niekoho iného alebo nerobím niečo čo je nezákonné. A to podľa mňa láka veľa ľudí, imaginovať si tento priestor rôznym spôsobom. To je podľa mňa tá kvalita, ktorá by mala byť zachovaná aj do budúcna.“ 

Viktória Mravčáková hovorí o inkluzívnom priestore na Urban Talk Anička

Inkluzívny verejný priestor – dokonalosť alebo kompromis?  

Je vôbec možné navrhnúť verejný priestor tak, aby vyhovoval všetkým? Môže byť taký verejný priestor nástrojom ako naučiť obyvateľov vytvárať kompromisy a správať sa k sebe tolerantne? „Verejný priestor ako taký je priestorom konfliktov a vždycky bude. Tomu sa vlastne nevyhneme, ale nemôžeme mať tie skupiny oddelené“. Viktória Mravčáková ďalej pokračuje odporúčaním vytvoriť jednotlivým užívateľským skupinám také podmienky vo verejnom priestore, aby konflikty z frustrácie jednoducho nevznikali.  

Pre tvorbu inkluzívnych verejných priestorov neexistuje veľa univerzálnych pravidiel. Okrem noriem pre bezbariérové verejné priestory a základné ergonomické parametre je nutné sa oprieť o výsledky mapovania konkrétnej situácie v lokalite. Pre udržanie kvalít prirodzenej inklúzie verejného priestoru v parku Anička Viktória Mravčáková odporúča „nevytvárať atrakcie alebo veci, ktoré je možné využiť len jedným spôsobom. Ako napríklad ihrisko ktoré je iba pre deti do 6 rokov. Skôr ide o to rozmýšľať nad kvalitou toho priestoru tak, že každý priestor umožňuje nejaký zážitok všetkým užívateľským skupinám.“  

Inklúzia a well-being 

Verejný priestor v konečnom dôsledku výrazne vplýva na kvalitu života, tzv. well-being obyvateľov mesta.

„Cieľom je vytvárať prostredie, ktoré ponúka veľa rôznorodých situácií a zážitkov. Môžeme pracovať s pluralitou. To znamenám, že možno nie každý jeden maličký priestor je pre každého. Ale v tom celku si každý nájde miesto, kde sa vie cítiť dobre. To je také kompromisné riešenie, ktoré myslím že nie je až také zložité.“  

ViktÓRIA MRAVČÁKOVÁ

Ukazovateľom môže byť aj to, že obyvatelia vo verejnom priestore zotrvávajú, nie je to pre nich len miesto prechodu. Inklúzia okrem radosti z užívania a dôstojnosti prináša do verejných priestorov aj bezpečnosť. To často súvisí s celkovou dopravnou situáciou v meste.