Urban Talk Anička: Park Anička a jeho historický kontext (1. časť)
Park Anička – miesto, kde Košičania trávia svoje voľné dni, športujú, prechádzajú sa alebo len tak, pozorujú okolie. V prvej časť článku zo série Urban Talk Anička sa v rozhovore s Martinom Zaičkom venujeme historickému kontextu parku Anička.
Na témy klíma, inklúzia a historické dedičstvo diskutovali experti Viktória Mravčáková (SPOLKA), Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút), Martin Zaiček (Spoločnosť Jaromíra Krejcara, Slovenská komora architektov) a hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp (UHA MMK). Viac si o podujatí môžete prečítať v článku Urban Talk Anička.
Genius loci versus historický kontext
Atmosféra miesta sa v odbornej architektonicko-urbanistickej obci nazýva aj genius loci. Genius loci bol v staro rímskej mytológii duch, ktorý svojou mocou ochraňoval nejaké miesto. Novodobá architektonická a urbanistická teória si tento pojem osvojila. Označuje sa ním „duch miesta“.
Má park Anička svoj genius loci?
Keď sa bavíme o genius loci v prípade parku Anička, tak sa bavíme o kontexte miesta, ktoré sa tu nachádza. A to je práve jeho spojenie s kúpeľnou tradíciou.
Martin Zaiček
Historický kontext parku Anička súvisí s prírodným bohatstvom minerálnych prameňov. V roku 1863 bol na pravej strane Hornádu objavený mineralizovaný prameň. Pomenovali ho podľa maďarského revolucionára Lajosa Kossutha (dnes známy aj ako Ľudovítov, Gajdov alebo Aničkin prameň). Kúpele v blízkosti prameňa boli založené v roku 1881.
Pôvodnú atmosféru historických kúpeľov nie je možné oživiť, tá sa stratila spolu s pôvodnou infraštruktúrou. V území sa zmenila topografia. Časť pôvodných kúpeľov ležala v miestach súčasného zregulovaného koryta rieky Hornád. V tom čase to boli brehy ešte neupraveného toku. Potreba rekreácie ale na svojom význame nestratila. „Keď sa dostaneme ku kúpeľníctvu, myslím si, že je to dôležité aj dnes, lebo sa to tak subjektívne privracia späť. Je to skrz nejakú tému spomalenia, tému rekreácie, tému starostlivosti o seba, starostlivosti aj o komunitu.“ povedal na diskusii Martin Zaiček.
Od Gajdových kúpeľov až po dnešok
V apríli roku 1923 získalo vojsko toto územie do prenájmu. Vo velení bol vtedy generál Radol Gajda. Jeho zásluhou boli kúpele prebudované. Plavecký bazén sa nachádzal na mieste, kde je dnes kynologické cvičisko.
V roku 1936 bol názov kúpeľov zmenený z Gajdových na Košické kúpele. Kúpele boli predstavené verejnosti nanovo, ako moderné mestské kúpalisko. Cieľom bolo vybudovať v hustnúcej spoločenskej situácii novú identitu kúpaliska, bez súvisu s armádou. O rok neskôr padlo rozhodnutie kúpalisko zrušiť. Mestské kúpele sa podarilo čiastočne zrekonštruovať až v roku 1947. Začiatkom sedemdesiatych rokov, v roku 1974, bolo verejnosti sprístupnené aj nové kúpalisko Ryba. Na popularitu pôvodných kúpeľov sa už ale nepodarilo nadviazať.
Park Anička je aj dnes zázemím pre rekreáciu obyvateľov. Infraštruktúra kúpaliska je už dnes opotrebovaná a v celom areáli parku sú viditeľné stopy času. Je otázkou času, kedy bude potrebné zarámcovať názor na budúci rozvoj parku a jeho priľahlých pozemkov. Väčšina parku Anička je v Územnom pláne mesta Košice (ÚPN) zaregulovaná ako verejná zeleň. Plochy západne od parku Anička sú v súčasnom ÚPN určené ako navrhované plochy obytnej viacpodlažnej zástavby, navrhované plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia, navrhované plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia a navrhované plochy verejnej zelene. O tom, aký význam má celá táto lokalite pre ekosystém mesta, si môžete viac prečítať v článku Urban Talk Anička: Park Anička a nové mestské centrum Košice-Hornád a v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav, ktoré pre vás pripravujeme.
Navracanie historických kúpeľov do súčasnosti
V Bratislave v súčasnosti prebieha snaha o zrekonštruovanie starého kúpeľného domu. Mestské kúpele Grossling sú ikonické a zažili svoj vrchol v roku 1914. Cieľom revitalizácie je prinavrátiť obyvateľom mesta kúpeľný dom ako jeden z dôležitých bodov stretávania sa, a zároveň pozdvihnúť kultúru rekreácie tela v Bratislave.
Diskutujúci odborníci sa na Urban Talku zamýšľali aj nad tým, či má zmysel obracať sa pri tvorbe takýchto priestorov naspäť do minulosti, alebo hľadať nové riešenia a skúšať nové spôsoby.
„Aj v prípade prirovnania ku Grosslingu, to, čo to má s minulosťou spoločné, je to miesto samotné. Myslím si, že ten kontext je aj tu podobný. To, akým spôsobom boli budované kúpele (v parku Anička) v 19. storočí, že boli používané na začiatku 20. storočia a ďalej po vojne už nie, svedčí aj o tom, že sa zvýšili mimoriadne nároky na používanie takýchto priestorov. Či už hygienické, ale aj zdravotné a bezpečnostné. Vidíme aj dnes, že nie je vôbec jednoduché urobiť prírodné kúpalisko. V Snine ho opakovane vypúšťajú, napúšťajú. Podobne aj kdekoľvek inde. Aj dobrý nápad je veľmi náročné udržiavať pri živote. A myslím si, že to bol aj dôvod, prečo Anička zanikla. V konečnom dôsledku, to, čím bola napájaná, nebola voda z prameňov, ale bola to voda z Hornádu. Takže asi chápeme, prečo sa tu už dnes kúpalisko nenachádza.“ polemizoval nad príčinou zániku kúpeľov Martin Zaiček.
Niekedy sa podľa neho spoločnosť zbytočne vracia k nostalgii starých čias. „Ja celkovo nemám rád nostalgiu ani čo sa týka kúpeľov. Kúpele som navštívil na Slovensku všetky a mám pocit, že sa do nich veľmi zbytočne vnášajú prvky minulosti toho miesta. Na čo ich vlastne oživovať v tej pamäti aká bola? Lebo tí ľudia, ktorí to používajú sú už iní, doba je iná. Motivácia, prečo chodíme do kúpeľov alebo rekreujeme, je iná. A preto je fajn zachovávať históriu na pohľadniciach a plagátoch.“
Ale, keď sa robí niečo na konkrétnom mieste, tak to treba brať už z perspektívy dneška.
Martin Zaiček
Kvality prírodného prostredia
Dnešný človek si potrebuje oddýchnuť od stresu a obrazoviek. V minulosti sa ľudia rekreovali z úplne iných dôvodov. V konečnom dôsledku to mení aj nároky na vybavenosť rekreačných zariadení. Súvisí s tým aj téma inklúzie, ktorú architekt Zaiček taktiež zdôraznil. Rekreácia by mala byť prístupná pre všetkých. Viac si o inklúzii môžete prečítať v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako prirodzene inkluzívny priestor.
Dôvod, prečo zanikli pôvodné kúpele, je podľa Martina Zaička v tom, že šlo o vodoliečebné a nie o terapeutické kúpele. „Takýchto kúpeľov, ktoré zanikli rovnako ako Anička, sú naozaj stovky na celom Slovensku. To, čo ale zostalo po nich vždy, je zdroj vody.“ Tam sa ponúka aj základný kameň, na ktorom sa dá ďalej stavať pri tvorbe nového konceptu pre budúci rozvoj tohoto územia, tak, aby sa do lokality prinavrátil kontext pôvodných kúpeľov.
„Prírodný zdroj je jedným z tých pilierov kúpeľného miesta. Voda je médium kúpeľnej starostlivosti. Ale tá kúpeľná starostlivosť sa tu už nikdy nebude realizovať, lebo tá voda nemá tú kvalitu, ktorá by mohla poskytnúť terapiu. Ale je super na pitie. Ľudia si ju chodia naberať a to je dôvod, prečo by sa mala podporiť táto tradícia. Aby sem ľudia chodili a užívali tú vodu.“ Vyzdvihol kvality tohoto územia Martin Zaiček, jeden z autorov publikácie Architektúra starostlivosti. Viac o jeho názore na to, ako je možné zapojiť verejné priestory určené na rekreáciu do urbanistickej štruktúry mesta, si môžete prečítať v pokračovaní článku Urban Talk Anička: Park Anička a jeho historický kontext (2.časť).