Urban Talk Anička: Park Anička a jeho historický kontext (2. časť)

Na základe výskumu Citizen Experience and Wellbeing Institute (CXI) sme zhrnuli dáta dostupné lokalite parku Anička a jeho okolia. Identifikovali a vybrali sme tri hlavné témy moderovanej diskusie Urban Talk Anička. Experti Viktória Mravčáková (SPOLKA), Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút), Martin Zaiček (Spoločnosť Jaromíra Krejcara, Slovenská komora architektov) a hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp (UHA MMK) diskutovali na témy klíma, inklúzia a historické dedičstvo. Predchádzajúci článok predstavil stručnú históriu parku a pravdepodobné príčiny zániku kúpeľov. Jeho pokračovanie je zamerané na možnosti zapojenia verejných priestorov určených na rekreáciu do urbanistickej štruktúry mesta. K téme sa počas diskusie vyjadroval najmä architekt Martin Zaiček.

Inkluzívna lokálna rekreácia  

Jedeného z autorov publikácie Architektúra starostlivosti – Martina Zaička mrzí, že „dnes nie je témou dôvod prečo neobnovovať takéto zariadenia pre všeobecnú rekreáciu, starostlivosť o telo, starostlivosť o psychické pohodlie. Lebo to je vlastne to, čo rekreácia spôsobuje. Ako sa hovorí, za peniaze si síce kúpime dovolenku, ale najšťastnejších ľudí aj tak vždycky nájdete na kúpalisku.“ dodal so smiechom.  

„Preto je dôležité mať veľa kúpalísk. Preto aj ja veľmi rád chodím do Košíc, je tu veľa kúpalísk kde vidím šťastných ľudí. Či už je to Červená hviezda, Mestské kúpalisko, teraz som objavil Rybu. Triton je zavretý, ale snáď ho ešte niekedy otvoria. Každopádne sú to veľmi krásne verejné priestory. A je to aj o tom, čo hovorila Viktória, o inklúzii. My musíme myslieť na to, že nie každý ma na to ísť do Piešťan, nie každý ma na to ísť letecky do teplých krajín. Nehovoriac o inej zodpovednosti a téme, ktorá sa za tým schováva. A to je uhlíková stopa energetickej náročnosti pri takejto rekreácii. Tu by v podstate mohlo byť rekreačné zázemie pre veľkú časť Košíc, ktoré by mohlo byť používané inkluzívne. Bez nároku na veľkú finančnú spotrebu, bez nároku na spotrebu energií, o čom si myslím, by sa malo stále viac a viac hovoriť. Takže vlastne sa vraciame k tomu genius loci/kontextu, ktorý by mal potenciál byť oživený. V slučke prinavrátený na to isté miesto, ale nie je to to isté.“ 

Mestské kúpele ako verejný priestor 

Niektoré koncepty a štúdie z minulosti navrhovali toto územie predurčiť na funkcie športových a rekreačných zariadení s celomestským a nadmestským významom. Týmto spôsobom by bolo možné nadviazať na kontext tohto územia, ktorý súvisel so starostlivosťou o telo.  

„Implementácia rekreačných zariadení do štruktúry mesta môže pôsobiť mestotvorne a je nevyhnutná. Mestá boli vždy formované štyrmi hlavnými princípmi: bývanie, doprava, práca a rekreácia.“ Podľa Martina Zaička sa nesmie zabúdať na poslednú z týchto štyroch súčastí. Zvlášť je dôležité si pripomínať, že rekreácia neznamená iba šport.

„Myslím si že to je dôsledok doby, že vnímame rekreáciu ako niečo materiálne. To znamená, že sa ju snažíme monetizovať. Ale rekreácia je v podstate ideálnou aj v prípade, ak je to cesta do práce. Alebo hocijaký pobyt vo verejnom priestore, ktorý nie je naplnený stresormi.“ 

Martin Zaiček

V diskusii viackrát odznelo, že je dôležité meniť zaužívane vzorce myslenia. Marin Zaiček veľa uvažoval o zmene myslenia, ako u tvorcov a rozhodovateľov, tak aj u obyvateľov. „Ďaleko sa neposunieme, ak budeme vnímať automobi,  ako to čo si ľudia vážia.“ povedal Martin Zaiček „Prečo považujeme bicyklovanie za rekreáciu, keď ideme do mestských lesov, ale nepovažujeme ho za rekreáciu, keď ideme do práce.“  

Podľa neho pobytová a prechodová funkcia verejného priestoru by nemali byť podceňované. Ak je verejný priestor kvalitný a bez stresorov, môže prinášať aj priestor na rekreáciu. „Ak nezmeníme naše uvažovanie vo veci nášho bytia v mestskej štruktúre a trávenia času na úplne fundamentálnej báze, tak v podstate nemáme šancu vyriešiť tie problémy, pred ktorými stojíme a  musíme začať riešiť.“  

Rekreácia v prírodnom prostredí 

Rekreačné areály, ako Gajdove kúpele, vznikali v minulosti v extraviláne mesta. „Charakterovo je (park Anička) veľmi podobný Sadu Janka Kráľa (BA), Železnej studničke (BA) alebo Margitsziget (Budapešť). Tieto miesta bolo treba dosiahnuť nejakou formou dopravy, neboli úplne pešo dostupné. Mesto bolo vtedy ešte kompaktnou štruktúrou, ktorá sa až moderným územným plánovaním stala takou rozpustilejšou. Vznikali externé rekreačné zóny, ktorou Anička bola. Bolo to miesto trávenia voľného času, kde ľudia netrpeli stresom. Preto je potrebné takéto zóny zachovávať. A mne je tak trochu záhadou, prečo takéto miesta nevznikajú dnes.“ 

Ako prepojiť mesto a kúpele 

No prístupov k tvorbe takýchto rekreačných areálov môže byť viac. Rozdiel je možné pozorovať aj medzi Slovenskom a Českom. Kúpeľné prostredie si väčšina ľudí predstaví najmä ako štruktúru kúpeľných domov a prameňov. „Ale ono v skutočnosti kúpeľným prostredím je ten príbeh, ten kontext miesta. A tak to bolo formulované aj pri rozvoji slovenských kúpeľov v prvej polovici 20. storočia. Že sa nesnažili dobiehať v zastavanosti české kúpele. Ale, že kúpeľné prostredie je ten park, je to tá krajina, ktorá tvorí to prostredie.“ A to je podľa neho tajomstvo úspechu, neobracať pozornosť na architektúru, ale na kúpeľné prostredie. Rovnako však, nepozerať sa v tvorbe rekreačných zariadení do minulosti, ale do budúcnosti. Klásť si otázku, ako vytvoriť z toho miesta kúpele budúcnosti.  

Pri tom hrá kľúčovú úlohu aj vylúčenie dopravy z takýchto oblastí. Kúpeľné prostredie a rekreačné oblasti sú tvorené najmä krajinou. „Keď tam nie je doprava, ponúkajú sa zrazu také možnosti, že sa dá napríklad z vnútrobloku, z nejakej existujúcej architektúry, urobiť dokonalý kúpeľný dom, ktorý nie je interiérom ale exteriérom.“ 

Okrem vylúčenej alebo obmedzenej dopravy, kvalitu prostredia pozdvihuje aj prítomnosť zelene.  

„Toto keby sme možno použili ako stratégiu pri tvorbe miest, nebrať zeleň ako niečo, čo je aditívne a posledné, ale niečo, čo je primárnym tvorivým prvkom tvorby urbanizmu, tak by sme možno našli odpovede aj na inklúziu a na všetky ostatné veci. V neposlednom rade aj na miernenie dopadov zmeny klímy.“

Viac o dôsledkoch klimatickej zmeny a o tom, akú úlohu v tomto plní park Anička sa dočítate v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav.