Urban Talk Anička: Park Anička a nové mestské centrum Košice-Hornád

Koncom augusta sa v rámci projektu Košice 2.0. konala diskusia v parku Anička. Diskusia bola súčasťou formátu Urban Talks, ktoré vám prinášajú debaty odborníkov na témy súvisiace s verejným priestorom, s mestom a jeho rozvojom. Nasledujúci článok zo série Urban Talk Anička priblíži širšie vzťahy medzi parkom Anička a územím, ktoré bolo predmetom súťaže Košice-Hornád – Nové mestské centrum.  

Na Urban Talku Anička diskutovali experti Viktória Mravčáková (SPOLKA), Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút), Martin Zaiček (Spoločnosť Jaromíra Krejcara, Slovenská komora architektov) a hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp (UHA MMK). 

 „Mesto je živý organizmus, ktorý sa neustále mení a my máme dnes možnosť ten živý organizmus tak ovplyvniť, aby to bolo vyvážené prostredie.“  

Petr Kropp, hlavný architekt mesta košice

Košice-Hornád – Nové mestské centrum 

Počas diskusie v parku Anička spomenul hlavný architekt Petr Kropp aj súťaž Košice-Hornád – Nové mestské centrum. Územie, ktoré bolo predmetom súťaže, je riekou Hornád prepojené aj s územím parku Anička, ktoré bolo predmetom výskumu CXI. „Súťaž na nové mestské centrum bola práve o tom, aby sme využili ten potenciál mesta a tú pridanú hodnotu, že máme rieku, ktorá ho pretína. A poukázali na to, že v súčasnosti ten priestor okolo rieky nie je veľmi efektívne využitý.“ povedal Petr Kropp.  

Väčšina miesto bola budovaná v blízkosti riek. No nie v každom meste je rieka súčasťou širšieho centra. Mesto Košice má nedokončený rozpracovaný nový územný plán a teraz už aj ideové podklady zo súťaže. Formuje sa tak nová možnosť na rozvoj mesta? 

„Nie je to iba možnosť, ale je to povinnosť. Ak máme v meste rieku (Hornád) takej veľkej plochy, myslím, že ide až o 3 štvorcové kilometre plochy, ktorá je relatívne veľmi dobre dostupná, tak to by bol de facto zločin, aby sme rozširovali niekde inde.“ vyhodnotil hlavný architekt mesta Petr Kropp.  

V 20. storočí sa zo zóny v okolí rieky Hornád stala priemyselná zóna. Hlavný architekt vidí význam snahy revitalizovať toto územie a vrátiť ho do života obyvateľov mesta Košice. Podobné snahy v prípade Mlynského náhonu sa ukázali ako zásadné a pozitívne. „Jasne sa ukázalo, že to má obrovský potenciál aj pre adaptáciu na klimatickú zmenu. Podobne je to s areálom, ktorý bol predmetom súťaže.“  

Všetky návrhy, ktoré porota vybrala, nielenže pracujú s riekou, ako s prvkom vo verejnom priestore, ale poskytujú aj ekologické riešenie, ako by nová štvrť mohla fungovať.  

Nová ekologická štvrť  

Potenciál územia okolo rieky nespočíva len v jeho atraktivite, ale aj v jeho vplyve na mikroklímu mestskej časti. „My musíme to čo tu máme chrániť. Myslím, že sa nemusíme presviedčať, že to sú obrovské výhody, nie en z hľadiska historického, ale aj z hľadiska adaptácie na zmenu klímy. Takže si myslím, že táto súťaž prichádza práve včas. A teda tá myšlienka zastavať ten priestor, by sa mohla nazvať jednou z tých adaptačných zmien v urbanizácii Košíc.“ povedal Petr Kropp. Viac si o téme klimatickej zmeny môžete prečítať v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako úkryt pred vlnami horúčav. 

Jeden z ďalších expertov v diskusii Martin Zaiček, spoluautor publikácie Architektúra starostlivosti, prispel aj podnetom smerom k výsledkom súťaže Košice-Hornád – Nové mestské centrum. Vo víťazných návrhoch je podľa neho cítiť veľký dôraz na urbanizáciu prostredia a na kompozičné zapojenie rieky do štruktúry mesta. Ale chýba v nich priestor na obnovenie biotopov tak, ako v prípade revitalizácie Mlynského náhonu. V novom rozvojovom území, ktoré bolo predmetom súťaže, vidí potenciál práve na to, ako dostať rekreáciu do centra mesta a ideálne v napojení aj na ďalšie zóny, ako je práve Mlynský náhon a park Anička. 

Petr Kropp doplnil, že víťazné návrhy sú zatiaľ v počiatku len myšlienkou, ktorá musí prejsť odbornou debatou „Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme na základe potrieb a dát sformulovali zadanie, ako túto myšlienku dopracovať. A tie aspekty rieky nielen akoby dostať do mesta v zmysle nového prvku, ale aj z hľadiska ekologického. Tá nová štvrť sa dnes dá postaviť takým spôsobom, aby bola vyvážená. Aby to bol verejný priestor, ktorý určuje základnú štruktúru a potom do toho príde takzvaná zelená architektúra.“ 

Z Nového mestského centra do parku Anička pešo alebo na bicykli 

Košice sú na slovenské pomery veľké mesto. V mentálnych mapách Košičanov sa môže polhodinový presun z miesta na miesto zdať dlhý. V svetovom priemere je ale stále možné vnímať Košice, ako mesto krátkych vzdialeností. Aj napriek tomu, že sú na národný priemer rozsiahle.  

Systém kombinovanej a zdieľanej dopravy si už našiel svojich fanúšikov. No stále mnoho obyvateľov uprednostňuje osobnú automobilovú dopravu. Tento jav môže súvisieť aj s tým, že jednotlivé časti mesta nie sú vzájomne prepojené spôsobom vhodným pre peších a alternatívne spôsoby dopravy. Mesto je rozdelené bariérami, ako sú viacprúdové cesty, železničná trať či industriálne zóny. V centre toho leží rieka Hornád. Sprístupnenie rieky je dôležité. Nie len ako významný prírodný prvok v urbanizme mesta. Ale aj ako prirodzený koridor, ktorý môže priniesť úplne iné kvality do každodenného života obyvateľov, ktorý sa danými lokalitami prechádzajú. Cesta do práce sa tak môže podľa architekta Martina Zaička premeniť na rekreáciu. „Prečo považujeme bicyklovanie za rekreáciu, keď ideme do mestských lesov, ale nepovažujeme ho za rekreáciu keď ideme do práce?“, uvažuje Martin Zaiček. Podľa neho by pobytová a prechodová funkcia verejného priestoru nemali byť podceňované. Ak je verejný priestor kvalitný a bez stresorov, môže prinášať aj priestor na rekreáciu. Vytvárať atraktívne a kvalitné verejné priestory nie je len vecou estetiky, ale aj psychickej pohody obyvateľov mesta. Viac si o význam rekreácie môžete prečítať aj v článku Uban Talk Anička: Prak Anička a jeho historický kontext. 

Prekonávanie bariér v priestore 

Prepojenie okolia rieky Hornád s Mlynským náhonom, až po park Anička, by posunulo kvalitu verejných priestorov v meste Košice na úplne inú úroveň. V prípade parku Anička sa priam žiada zvýrazniť prítomnosť rieky a urbanisticky napojiť toto územie na ďalšie lokality ktoré priliehajú k rieke Hornád aj v iných častiach mesta. Rovnako to platí aj naopak. Pri prechádzke popri Mlynskom náhone sú užívatelia intuitívne vedení smerom k parku Anička, kde však narazia na bariéry, ktoré im bránia pokračovať. V súvislosti s tým Petr Kropp zdôraznil dôležitosť napojenia lokality parku Anička na systém cyklociest Eurovelo, ale aj na vnútornú mestskú infraštruktúru smerujúcu popri Mlynskom náhone.  

Bezpečnosť vo verejnom priestore 

Viktória Mravčáková vyzdvihla aj tému bezpečnosti pešieho pohybu.

„Každý je niekedy chodcom. A myslím si, že park Anička je z veľkej časti obľúbený aj preto, že tu tá doprava nie je. Je tu veľmi bezpečné prostredie pre rodiny s deťmi a vlastne pre kohokoľvek.“ 

Viktória Mravčáková

Verejný priestor sa musí prispôsobiť aj novým formám verejnej dopravy, ktorá sa za posledné roky stala súčasťou mesta Košice. Namiesto toho, aby to znížilo mieru používania automobilov, sa doprava ešte viac zahustila. A to so sebou prináša aj nebezpečné kolízne situácie. Existujú princípy v urbanistickom navrhovaní, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť situáciu so zahusťovaním automobilovej dopravy a alternatívnych spôsobov dopravy, tak aby verejný priestor ostal bezpečný? „Musíme v prvom rade identifikovať, prečo ľudia nechodia pešo, na bicykli, alebo na kolobežke. Alebo zistiť, kde chodia a prečo chodia práve tam kde chodia. A možno by sme veľmi rýchlo zistili, že dostupnosť do mesta inak, než autom alebo autobusom, je z niektorých častí mesta nemožná. A to je ten prvý dôvod, prečo nie sme schopní implementovať novú infraštruktúru.“ uzavrela Viktória Mravčáková. Doplnila, že „je určite zmysluplné budovať aditívnu infraštruktúru tam, kde vieme, že sa pohybuje veľa ľudí, napríklad na bicykli. Ale oveľa zmysluplnejšie je pozerať sa na to holisticky a uvažovať o tom, kde môžeme ľudí motivovať, aby chodili tým mestom inak.“ 

Riešenie pre určité skupiny užívateľov môže spočívať aj v kombinácii viacerých spôsobov verejnej dopravy – ako je MHD a zdieľaná cyklodoprava alebo kolobežková doprava. Obyvatelia so sťaženým pohybom, rodičia s deťmi alebo seniori, však nie sú cieľová skupina tohoto riešenia. O téme inklúzie vo verejnom priestore si môžete viac prečítať v článku Urban Talk Anička: Park Anička ako prirodzene inkluzívny priestor. 

Automobil ako hosť 

Viktória Mravčáková spomenula aj Berlínsky model uličného profilu Fahrradstrasse, ktorý funguje primárne pre cyklistov, kolobežkárov a pre peších. Automobilová doprava je v takýchto uliciach posunutá do úzadia. Nie je však vylúčená, len obmedzená. „Takže nejde o to vedľa seba ukladať rôzne infraštruktúry a oddeľovať ich. Ale skôr vytvárať bezpečné prostredie pre tých zraniteľnejších. Kde sa potom tí, ktorí môžu byť agresívnejší alebo nebezpečnejší pohybujú pomaly.“ Hlavný architekt Petrk Kropp spomenul aj príklad z Amsterdamu, kde sa vo vybraným uliciach uplatňujú regulácie, ktoré z áut robia „hostí“. Zníženie rýchlosti na 30km/hod umožní používať ulicu pre všetkých bezpečne a vedie aj k tomu, že učí obyvateľov vzájomnému rešpektu. „Mesto patrí všetkým a všetci majú právo na to, aby sa v ňom mohli bezpečne pohybovať.“ dodal Petr Kropp