Pandémia a well-being v Košiciach. Koho najviac zasiahla?

Pocit spokojného života je podľa prieskumov odlišný v závislosti od veku a vzdelania. Súvislosti možno hľadať v našom pracovnom pôsobení alebo v životnej etape, ktorou práve prechádzame. Pandémia samozrejme zasiahla životy každého rôznym spôsobom a intenzitou, ale výrazne tú skupinu obyvateľov, ktorá to čakala najmenej – mladých. Pocítili na vlastnej koži, že rozvinuté technológie nie sú adekvátnou náhradou sociálnych a fyzických kontaktov.

Well-being v projekte Košice 2.0

Hlavným cieľom projektu Košice 2.0 je prispieť k zvýšeniu kvality života v meste Košice. Súčasťou kvality života je viacero aspektov (napr. zdravie, spokojnosť so životom, práca, kvalita služieb a podobne), vybrané z nich v projekte sledujeme. V súčasnosti, a to aj v dôsledku pandémie, je témou spokojnosť so životom – well-being. Téma spokojnosti so životom je pre mestá a ich volených predstaviteľov dôležitým ukazovateľom. Odráža totiž aj to, či mestá v dostatočnej miere reagujú na potreby svojich občanov a vytvárajú pre nich prostredie pre prosperujúci život. 

V prvom roku projektu sme realizovali rozsiahly prieskum zameraný na kvalitu života v Košiciach. Sústredili sme sa na  štyri kľúčové témy: 

• spokojnosť so životom (well-being),
• kvalita služieb na území mesta Košice,
• dôvera vo verejné inštitúcie,
• úroveň angažovanosti obyvateľov vo verejnom živote.

Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1009 obyvateľov Košíc, podľa pohlavia, veku, vzdelania a okresu. Zber odpovedí sa uskutočnil v spolupráci s agentúrou FOCUS kombináciou dvoch metód, a to CATI (telefonický prieskum) a CAWI (online metóda zberu dát). Prvýkrát vieme, ako sa obyvateľom žije v Košiciach, aká je ich spokojnosť so životom, a ako ju ovplyvnila pandémia. 

• 

• 

Aký je well-being obyvateľov mesta Košice?

Na začiatku projektu bolo pre nás dôležité poznať počiatočný stav úrovne spokojnosti so životom v Košiciach. V súvislosti s nečakanou situáciou, ktorú do našich životov priniesla pandémia koronavírusu, sa zjavila otázka, ako náš well-being ovplyvnila pandémia. Zmena životného štýlu v dôsledku pandémie zasiahla každého z nás inak.

Nová situácia sa odrazila aj pri formulácii otázok, ktoré sme obyvateľov Košíc v prieskume položili: 

• Ako ste celkovo spokojný/á alebo nespokojný/á so svojim súčasným životom? Svoju spokojnosť vyjadrite pomocou škály od 1 do 10, kde 1 znamená, že ste so svojim životom veľmi nespokojný/á a 10 znamená, že ste so svojim životom veľmi spokojný/á. 

• Ako ste boli celkovo spokojný/á alebo nespokojný/á so svojim životom počas 2. vlny pandémie? Svoju spokojnosť opäť vyjadrite pomocou škály od 1 do 10, kde 1 znamená, že ste so svojim životom veľmi nespokojný/á a 10 znamená, že ste so svojim životom veľmi spokojný/á.

Prieskum ukázal, že priemerná spokojnosť so životom je v Košiciach na úrovni 7,03 (na škále 1 až 10). Rozdiel v spokojnosti so životom medzi pohlaviami je malý, muži hodnotia svoj well-being v priemere o čosi lepšie ako ženy. 

Ako zasiahla do našej spokojnosti pandémia koronavírusu? Priemerné hodnotenie obyvateľov sa výrazne prepadlo o hodnotu 1,1 počas druhej vlny pandémie. Pandémia prirodzene zasiahla každého obyvateľa, niekoho viac a niekoho menej. Rozdiely v hodnotení sú znázornené na nasledujúcom grafe.

Aká bola spokojnosť so životom pred a počas pandémie u mužov a u žien?

Pandémia zasiahla najmä mladých

Na našu úroveň spokojnosti so životom vplýva v každom období života niečo iné. Kým mladí sa chcú zabávať a stretávať sa s priateľmi, seniorom vyhovuje tichší a usadlejší spôsob života. To je aj jedným z odôvodnení, prečo pandémia zasiahla každého iným spôsobom. Náš prieskum poukázal na to, že mladým sa v Košiciach žije naozaj dobre, avšak pandémia koronakrízy ich zasiahla pomerne výrazne, hlavne vekovú skupinu 20-29 rokov. Naopak obyvatelia v staršom veku nehlásili až tak výrazný pokles spokojnosti so životom.

Well-being pred a počas pandémie u jednotlivých vekových kategórií

Spokojnosť so životom sa s vekom mení

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s krivkou well-beingu, ktorá má tvar písmena U. Odráža skúsenosti, že v mnohých krajinách dochádza v strednom veku k miernemu poklesu spokojnosti so životom. S vyšším vekom sa teda spokojnosť skôr zvyšuje alebo aspoň neklesá. Túto zaujímavú hypotézu sme si mali možnosť overiť aj v Košiciach. Aj tu sa spokojnosť so životom prejavuje v tvare krivky U – je vyššia v mladom veku, znižuje sa v strednom veku a následne sa približne od šesťdesiatky s každým pribúdajúcim rokom života zvyšuje. 

Prečo je tomu tak? Jedným z pohľadov je vnímanie spokojnosti so životom (well-being) v spojitosti s prácou. S rastúcim vekom sa zvyšuje aj čas, ktorý v práci trávime a rastie miera, v akej vstupuje do nášho voľného času. Nárast spokojnosti so životom začína okolo 50. roku života, kedy sa dospelé deti väčšinou osamostatňujú a ich rodičia si môžu viac „užívať“ svoj život a voľný čas. 

Druhý pohľad súvisí so samotnými vývojovými etapami života a ich prežívaním. Kým sme mladí, máme vysoké očakávania a ciele, ktoré sa postupom života menia, ambície ubúdajú a sme nútení vysporiadať sa s realitou všedných dní. V staršom veku (od 50 rokov a viac) začíname vnímať a užívať si život taký, aký je. Uberáme teda zo svojich prvotných cieľov a ambícií a užívame si svoj súčasný život.

Krivka well-beingu podľa veku pred pandémiou a počas 1. vlny pandémie

Well-being najviac klesol u ľudí s nižším vzdelaním

Na spokojnosť so životom môže vplývať nielen vek, ale aj dosiahnuté vzdelanie. Výsledky nášho prieskumu poukázali na to, že obyvatelia s vyšším dosiahnutým vzdelaním dosahujú vyššie hodnoty spokojnosti so životom ako obyvatelia s nižším dosiahnutým vzdelaním. Rozdiel sa ešte prehĺbil vplyvom pandémie, ktorá zasiahla najvýraznejšie obyvateľov s nižším vzdelaním (stredoškolské a nižšie). Môže byť spôsobené najmä tým, že pandémia najviac zasiahla práve odvetvia, kde pracujú pracovníci s týmto dosiahnutým vzdelaním. 

Well-being pred a počas pandémie podľa dosiahnutého vzdelania

Fyzický kontakt (ne)nahradia technológie

Spokojnosť so životom v Košiciach je pomerne na vysokej úrovni, odlišnosti je možné badať vo vekových štruktúrach obyvateľov a na základe dosiahnutého vzdelania. Ide o parametre, ktoré ovplyvňujú náš životný štýl, ktorý sa v priebehu rokov mení a formuje. Je zaujímavé pozorovať, ako pandémia koronavírusu ovplyvnila tú-ktorú skupinu obyvateľov. Kým mladí obyvatelia boli zasiahnutí najviac, tak starších pandémia tak výrazne nezasiahla. To je možné vysvetľovať odlišným životným štýlom. Mladí sa chcú socializovať, stretávať nových ľudí, kým starší žijú už viac usadlejším životom. Zdá sa, že práve existencia technológií nám aspoň čiastočne nahradila kontakt počas pandémie a ukázala ich pridanú hodnotu v ťažkých časoch. Na druhej strane už dnes vieme, že fyzický kontakt nemôže nahradiť žiadna technológia.

Podrobnejšie analýzy realizovaného prieskumu vám budeme postupne prinášať v podobe článkov a noviniek. Úvodný článok k well-beingu si môžete prečítať tu.