Na zastávkach MHD je horúco. Vieme, ako to zmeniť


[CXI]

V septembri 2022 sa v rámci projektu Košice 2.0. konal Design sprint na tému mestských tepelných ostrovov. Tvorivosť jeho účastníkov priniesla viacero návrhov na opatrenia, ktoré by mohli pomôcť zmierniť dopady vĺn horúčav na cestujúcich MHD. Tieto výsledky sa stali podkladom pre návrh intervencie vo verejnom priestore.  

Prečo máme mestské tepelné ostrovy? 

V mestách pribúdajú miesta, ktoré sa vyznačujú výrazne vyššou teplotou v porovnaní s okolím. Prečo je tomu tak? Vznik mestských tepelných ostrovov súvisí priamo s vlnami horúčav, ktoré sú dôsledkom zmeny klímy.  

„Ostrov tepla je efekt spôsobovaný vlnami horúčav. Mesto je zložené z povrchov, ktoré počas dňa teplo nasávajú a v noci ho emitujú (vyžarujú) do svojho okolia, čím sa tento efekt ešte zosilňuje. Rozdiel v teplote môže byť aj niekoľko stupňov,“ vysvetľuje analytička Karpatského rozvojového inštitútu Zuzana Jarošová.  

Karpatský rozvojový inštitút (KRI) v minulosti skúmal odolnosť mesta Košice na dopady klimatickej krízy. Podľa výskumu je mesto Košice citlivé okrem vĺn horúčav aj na suchá a prívalové dažde. Na základe výsledkov výskumu vypracovali Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy

Obr. 1.: Mapa kombinácie expozície na extrémne teploty a výskytu spevnených povrchov1 

Obr. 2.: Mapa spevnených plôch akumulujúcich teplo (štvorcová sieť)2

Zastávka MHD ako mikro mestský tepelný ostrov 

V Košiciach je spolu viac ako 7003 MHD  zastávok pre všetky typy mestskej hromadnej dopravy. Niektoré zastávky sú kombinované pre električkové, autobusové či trolejbusové spoje, iné sú určené výhradne len pre jeden druh hromadnej dopravy. 

Používateľ mestskej hromadnej dopravy čakajúci na spoj, je okrem priameho slnečného žiarenia vystavený aj sálavému teplu zo spevnených plôch, ktoré sa nachádzajú v okolí MHD zastávky. Väčšina zastávok je umiestnená bezprostredne pri cestných komunikáciách, často viacprúdových. Efekt je preto znásobený aj sálavým teplom z ciest a samotnej automobilovej dopravy. 

Charakterom prostredia sa preto zastávky MHD často javia ako mikro mestské tepelné ostrovy.   

Vystavenie takýmto horúčavám môže byť veľkou záťažou pre organizmus, zvlášť v prípade citlivých a ohrozených skupín obyvateľov. Práve tieto skupiny sú najčastejší používatelia mestskej hromadnej dopravy – seniori, deti, rodičia s kočíkmi, obyvatelia, ktorí nevlastnia auto. Dlhé čakanie v horúčave, chýbajúci zdroj pitnej vody a nedostatočný tieň, majú za následok kolapsy, zvýšenú únavu, nervozitu a v konečnom dôsledku nepríjemnú používateľskú skúsenosť. 

Citlivé skupiny obyvateľov sú častými používateľmi MHD – učiteľka na fotografii zhromaždila svojich žiakov do jediného tieňa dostupného na celej električkovej zastávke. Seniorka čaká na lavičke.4

Ako zmierniť dopady vĺn horúčav na MHD zastávkach? 

Opatrenia pre zmiernenie dopadov zmeny klímy je potrebné robiť najmä systémovo. Mesto Košice preto ako súčasť svojich strategických dokumentov prijalo Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy

Odporúčania, ktoré zvyšujú odolnosť mesta Košice na dôsledky klimatickej krízy, sa stali súčasťou aj ďalšieho strategického dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Košice. 

Opačný efekt, ako tepelné ostrovy, majú napríklad kompaktné plochy zelene, ktoré môžu znížiť teplotu svojho bezprostredného okolia aj o 20%. Viac si o vplyve zelene na mikroklímu mesta Košice môžete prečítať v minulých článkoch na tému odolnosti mesta na klimatickú zmenu. 

Výsadba nových stromov však nie je vždy jednoduchá, najmä v lokalitách s existujúcimi podzemnými sieťami. V minulosti sa nerátalo s tým, že na miestach dnešných chodníkov, iných spevnených plôch či zastávok MHD bude potrebné dodatočne vysádzať nové stromy. Preto na týchto miestach často vedú podzemné siete, ktoré bránia zasadeniu nového stromu s veľkým koreňovým balom. Je to výzva, s ktorou sa mesto Košice bude musieť časom systematicky vysporiadať. Taktiež, efektivita takéhoto opatrenia sa dostaví až neskôr, keď strom vyrastie do potrebného objemu. Jedna z najúčinnejších stratégii je preto eliminovanie výrubu zdravých stromov, čo potvrdil aj riaditeľ KRI Andrej Steiner na diskusii expertov Urban Talk Anička.  

Pokiaľ nie sú zabehnuté systémové celomestské opatrenia na zmiernenie vplyvu vĺn horúčav, aj opatrenia menšej mierky môžu mať nezanedbateľný vplyv.

Design sprint na tému mestských tepelných ostrovov, ktorý sa konal v septembri 2022 priniesol práve takéto malé zásahy. 

Na Design sprinte vznikli riešenia na zmiernenie efektu mestských tepelných ostrovov.

Návrh dočasného letného tienenia sa stal inšpiráciou pre letnú intervenciu vo verejnom priestore, inštalovanú na vybraných zastávkach MHD.  

Kde bude intervencia inštalovaná?  

Keďže ide o pilotný projekt, ktorého efektivita sa bude týmto spôsobom testovať, vybrané boli dve zastávky MHD: zastávka Námestie osloboditeľov, smer Palackého ulica a zastávka Stará nemocnica, smer do centra.  

Pri zastávke na Námestí osloboditeľov bude nainštalované dodatočné tienenie, ktoré zväčšuje plochu tieňa, a tým poskytuje úkryt pred horúčavami viacerým čakajúcim cestujúcim.  

Zastávka MHD na Námestí osloboditeľov
Vizualizácia tienenia na zastávke MHD na Námestí osloboditeľov

Zastávka Stará nemocnica na Rastislavovej ulici je pôvodne celá presklená, vrátane strechy. V letných mesiacoch vôbec neplní tieniacu funkciu. Zásah na tejto zastávke spočíva v čiastočne nepriehľadnom polepe skla, ktorý vytvorí tieniace plochy pre zvýšenie komfortu cestujúcich.  

Zastávka MHD na Rastislavovej ulici pri Starej nemocnici

Intervencia je plánovaná vo verejnom priestore počas celého leta, so začiatkom približne v polovici júna.  O jej priebehu sa čoskoro dočítaš na webe Košice 2.0 a našich sociálnych sieťach,