Otvorené dáta pomáhajú firmám inovovať a mestám napredovať


[Open data]

Moderné informačné a komunikačné technológie dnes prenikajú do fungovania mesta, vrátane tradičnej mestskej infraštruktúry. Vďaka tomu samospráva generuje veľké množstvo dát, či už sú to údaje z dopravného systému mesta, monitoringu počasia a stavu ovzdušia, socio-ekonomické a demografické štatistiky, registre zmlúv, ale napríklad tiež dáta o zelených plochách, brownfieldoch, počte a umiestnení obchodných prevádzok a mnoho ďalších.  

V koncepte smart cities (inteligentných miest) majú nezastupiteľné miesto otvorené dáta. Kultúra otvorených dát je viac než len ich vytváranie, spracovanie a distribúcia. Ide najmä o efektívnejšie využívanie údajov ľuďmi v samospráve aj mimo nej, s cieľom pomôcť zlepšiť služby, nadviazať dialóg s obyvateľmi a povzbudiť vznik inovácií. 

V nasledujúcom texte vysvetlíme: 

1. čo znamená pojem otvorené dáta (z ang. open data), 

2. aký úžitok môžu priniesť pre samosprávu, podnikateľský sektor, ale i samotných občanov.  

Čo sú otvorené dáta 

Aby sme údaje mohli považovať za skutočne otvorené, mali by spĺňať určité kritériá. V prvom rade musia byť dostupné cez internet, a to pre každého a bez obmedzení, vrátane technických bariér. Dáta sa preto publikujú až potom, ako boli spracované v zjednotenej, štandardizovanej podobe. Je tiež veľmi dôležité, aby mal každý záujemca možnosť ľubovoľne dáta využiť a ďalej šíriť.  

Pri tvorbe inovácií hrajú dôležitú úlohu práve otvorené dáta.

Kde hľadať otvorené dáta 

Veľkú skupinu otvorených dát tvoria informácie, ktorých povinné zverejnenie je definované v právnych predpisoch. Samospráva a mestské podniky disponujú veľkým množstvom dát, akými sú štatistické údaje o obyvateľstve, zoznamy prevádzok, škôl, zdravotníckych zariadení, ale tiež výsledky hlasovaní na zastupiteľstvách alebo geografické priestorové údaje o zelených plochách, cyklodoprave a podobne. Problémom však zostáva ich aktuálnosť, úplnosť a štandardizovaná podoba.  

Hodnotu informácií si dlhodobo uvedomujú súkromné firmy. Niektoré natoľko, že sa rozhodli prispieť do ekosystému otvorených dát zverejnením vlastných datasetov. Napríklad spoločnosť Uber sa v roku 2018 rozhodla zdieľať vlastné údaje o tom, ako a prečo sa ľudia v mestách premiestňujú. Cieľom bolo pomôcť mestám lepšie pochopiť problémy v doprave a efektívnejšie ju plánovať.  

Dobrým príkladom zo Slovenska je využitie lokalizačných dát mobilných operátorov v komerčnom projekte s názvom Market Locator. Popritom, že sa zameriava na poskytovanie služieb cielenej SMS reklamy, pomáha mestám identifikovať potreby v rámci územného plánovania, verejnej správy, turizmu či dopravy. 

Rozvoj kultúry otvorených dát si vyžaduje zapojenie viacerých stakeholderov – samosprávy, verejných inštitúcií aj súkromného sektora, pretože víťazom bude každá zo zúčastnených strán a v neposlednom rade aj spoločnosť. 

Umelecké dielo Borisa Vitázka Climate Stripes, v ktorom autor využil otvorené dáta, ste mohli vidieť aj na tohoročnej Bielej noci.  

Význam otvorených dát pre samosprávu 

Úlohou samosprávy nie je iba zverejňovať dáta a dohliadať na ich aktuálnosť či úplnosť. Ona sama sa stáva používateľom otvorených dát, čo môže výrazne znížiť náklady na administratívu. Plynulý tok informácií naprieč oddeleniami v digitálnej podobe šetrí čas, znižuje množstvo chýb a zvyšuje efektívnosť práce.  

„Keďže sa už 19 rokov pohybujem v samospráve a v oblasti informatiky, viem, aké sú otvorené dáta dôležité, hovorí Gabriela Hajduková, vedúca referátu dátovej politiky a analýz na Magistráte mesta Košice. „Úprimne ma teší, že aj Mesto Košice sa pridalo k tým samosprávam, ktoré otvorené dáta zverejňujú. Je to len začiatok, ale veríme, že budeme napredovať a prinášať nové zaujímavé datasety či už pre vývojárov alebo pre laickú verejnosť.

Otvorené dáta sú tiež cestou k transparentnosti a môžu byť dobrým nástrojom, ako budovať dôveru obyvateľov voči samospráve. „Prostredníctvom otvorených dát majú obyvatelia nášho mesta možnosť získať okrem nových informácií aj iný pohľad na našu každodennú prácu a dianie v košickej samospráve,“ vysvetľuje Gabriela Hajduková. Okrem toho súčasná pandemická doba ukazuje na dôležitosť dát pri prijímaní objektívnych rozhodnutí.  

Prechod na otvorené dáta nie je jednoduchý proces, predstavuje veľké množstvo mravenčej práce spojenej s triedením a dopĺňaním dát a ich prevodom do správneho formátu, je to však investícia, ktorá sa vráti v podobe kvalitnejších služieb a spokojnosti obyvateľov. 

Význam otvorených dát pre súkromný sektor 

Zdieľanie údajov v rámci sektorov aj medzi nimi môže viesť k vzniku nových produktov a služieb. Prieskum agentúry Mc Kinsey hovorí až o troch biliónoch dolárov ročne, ktoré môžu byť odomknuté v siedmich oblastiach globálnej ekonomiky: súkromné financie, spotrebné produkty, vzdelávanie, elektrická energia, zdravotná starostlivosť, ropa, plyn a doprava. 

„O význame otvorených dát by sa dalo napísať niekoľko diplomových prác, aby sme vystihli aspoň z časti ich benefity. Pre podnikateľské prostredie sú otvorené dáta hybnou silou na vznik inovácií, vytvárajú nové podnikateľské príležitosti a prispievajú k rastu zamestnanosti, keďže mnohokrát vďaka nim vznikajú nové pracovné miesta, hovorí Miriama Hučková, výkonná riaditeľka IT Valley Košice. „Firmy pracujú s dátami ako so surovinou, pomocou ktorej je možné vyvíjať aplikácie, ktoré produkujú vyššiu pridanú hodnotu. Otvorené dáta tak prispievajú k zvýšeniu kvality a efektivity poskytovaných služieb, a to práve na základe predošlých analýz, ktoré odrážajú rôzne objektívne skutočnosti. Otvorené dáta teda umožňujú firmám lepšie porozumieť potrebám trhu a svojich zákazníkov.

Inovatívne aplikácie, produkty alebo vylepšené služby môžu vznikať aj na hackathonoch, design sprintoch alebo v rámci akceleračných programov.  Prečítajte si napríklad o hackathone, ktorého víťazom sa stal tím nolimit | DEVELOPERS. Dvojica programátorov pripravila nástroj na komunitné chatovanie a využila pri tom otvorené dáta dopravného podniku.  

Význam otvorených dát pre občanov 

Predstavte si, že by ste na jednom mieste našli mapu všetkých cyklochodníkov v meste, zároveň by ste mohli podľa úrovne smogu identifikovať lokality, ktorým sa radšej pri športovaní vyhnúť. V prehľadnej aplikácii by ste porovnali množstvo zelene alebo občiansku vybavenosť v mestských častiach, dĺžku dochádzania do práce, štatistiky o dopravných meškaniach a podľa toho sa rozhodli, na ktorom sídlisku sa usadíte. To je len pár z mnohých príkladov, ako môžu byť otvorené dáta užitočné pre občanov.  

Slobodný prístup občanov k informáciám je jedným zo základných princípov demokracie. Zverejňovaním otvorených dát je fungovanie samospráv transparentnejšie, inými slovami, občania vedia, čo úrad robí v ich mene. Transparentnosť však nie je len o prístupnosti údajov. Ide tiež o ich zdieľanie a opätovné používanie v podobe analýz a vizualizácií, ktoré umožňujú občanom lepšie pochopiť zložité socio-ekonomické problémy.

Otvorené dáta ponúkajú mestám (a nielen tým smart) príležitosť, ako vtiahnuť občana do diania a povzbudiť ich ku kreativite a inovatívnosti. V amerických mestách sa ujal koncept „Národného dňa občianskeho hackingu“. Mestá organizujú súťaže vo vývoji aplikácií, ktoré sú určené obyvateľom. Podmienkou je využitie datasetov mesta, v ktorom sa súťaž odohráva. V roku 2008 tak vzniklo v len hlavnom meste Washington, D.C. 47 úspešných dizajnov, čo pomohlo mestu samotnému získať investície od súkromných firiem vo výške viac ako 2,3 milióna USD. Iniciatíva dodnes pokračuje pod značkou Code for America.  

Dáta v umení 

V dnešnej digitálnej dobe sa aj v umení dostávajú k slovu dáta, a to v podobe materiálu, s ktorým umelci môžu pracovať a dávať mu novú podobu, digitálnu aj fyzickú. Londýnsky Inštitút otvorených dát vedie samostatný umelecký program Dáta ako kultúra, ktorý každoročne spolupracuje s rôznorodým spektrom umelcov. 

Otvorené dáta a projekt Košice 2.0 

„Na východnom Slovensku čelíme problému odchodu mladých ľudí z nášho regiónu. Myslím si, že kultúra otvorených dát by mohla mať vplyv na to, aby mladí ľudia chceli v Košiciach zostať , zdôrazňuje Miriama Hučková. „Práca s otvorenými dátami môže prilákať ľudí so záujmom a skúsenosťami v oblasti výskumu a vývoja. Okrem toho je prístup k informáciám dôležitý nielen pre domácich, ale aj zahraničných investorov,“ dodáva.

Aj preto je jedným z výstupov projektu Košice 2.0 vytvorenie funkčného prototypu open data portálu Mesta Košice, ktorá bude po skončení projektu plne v jeho rukách. Už v nasledujúcom roku 2022 budú k dispozícii prvé data sety a vzniknú prvé aplikácie a analýzy. V tomto období nás tiež čaká skúšanie a testovanie, vylepšovanie funkcií, dopĺňanie data setov a najmä vytváranie príležitostí pre spoluprácu samosprávy, biznisu a verejnosti. Sledujte nás! 

Pozývame Vás na prvú zo série diskusií na tému otvorené dáta v Košiciach s názvom Open Data Košice: Otvorené dáta pre mesto, biznis, vedu a vzdelávanie už 20, januára o 18:00.