Kreativitou k ideálnemu mestu s Michalom Hladkým
[Rozhovor]
Je vyštudovaný architekt a jeho práca je úzko spojená s kultúrou a kreatívnym priemyslom. S riaditeľom Creative Industry Košice Michalom Hladkým o tom, čo pre Košice dodnes znamená projekt EHMK, prečo ho inšpiruje napríklad Nový Zéland a ako má vyzerať ideálne mesto 21. storočia.
Stretávame sa v širšom centre mesta, v priestoroch Kasární/Kulturparku. Bývalé kasárne boli v minulosti obohnané plotom a pôsobili skôr odstrašujúcim dojmom. Dnes sú plné detí, rodičov, študentov a okoloidúcich, ktorí tu radi trávia voľný čas, či už na kultúrnom podujatí, alebo len tak – oddychovaním pod korunami stromov. Je to miesto, ktoré dodnes pripomína atmosféru roku 2013, keď sa Košice stali významným bodom na kultúrnej mape Európy.
Okolnosti, ktoré naštartovali úspešný projekt
„Predstavu o tom, čo je EHMK som si priniesol z Grazu, kde som strávil rok 2004 ako študent v rámci programu Erasmus. Prirodzene ma nadchli miesta ako Kunsthaus alebo Murinsel. Bolo to rok po tom, ako sa Graz stal Európskym hlavným mestom kultúry. Vtedy som pochopil, čo to môže znamenať pre mesto podobných rozmerov, ako sú Košice.”
Od doby, keď sa v meste pracovalo na projekte EHMK, už uplynulo pár rokov. Dnes o nej Michal hovorí ako o vzácnej zhode okolností. „Košice boli v roku 2007 celkom iným mestom, akým sú dnes. Trpeli odchodom talentov, k tomu sa pridala hospodárska kríza v roku 2008. Na druhej strane tu bola Fakulta umení so svojimi prvými absolventmi. So vznikom IT Valley sa k slovu dostal nový sektor, lepšie platené pracovné miesta a nové publikum, ktoré sa začalo zaujímať o kultúrny život v meste.”
Veci sa dali do pohybu, keď sa začalo nahlas hovoriť o zámere mesta uchádzať sa o titul EHMK. „Zhodou náhod som mal vtedy viac času, keďže ma vyhodili z diplomovky (smiech). Ročná prestávka mi ale prišla vhod. Pridal som sa k Peťovi Radkoffovi a ľuďom z vtedajšieho IC Culture Train, ktorí tvorili jednu z desiatich pracovných skupín. Konkrétne táto sa zaoberala súčasnou kultúrou.” Spoločne začali pracovať na predstave toho, čo by mal projekt pre mesto a jeho obyvateľov znamenať. V tomto momente sa dostali k slovu architekti. „Už na škole, počas zadaní, sme pracovali s verejným priestorom v meste. Po tejto stránke sme ho mali dokonale zmapované. Poznali sme tiež potenciál skrytý v tzv. brownfields, schátralých areáloch pripomínajúcich akési medzery v meste. Okrem fyzických priestorov chýbali mestu v kultúrnej infraštruktúre aj samotné inštitúcie.” Vďaka projektu sa obnovila funkcia zanedbaných miest a kultúra v meste získala novú tvár aj po programovej stránke.
Zo študenta riaditeľ Creative Industry Košice
Vo svojich začiatkoch bolo EHMK najmä o práci dobrovoľníkov. „Po nejakom čase ma mesto oslovilo s ponukou spolupráce. Dostal som na starosť prípravu investičných projektov – podkladov do architektonických súťaží pre Kasárne/Kulturpark, Kunsthalle alebo Výmenníky. Zároveň som sa snažil držať pokope koncept EHMK. To bola moja úloha zhruba do roku 2010.”
Neskôr prešla agenda investičných projektov z neziskovkovej organizácie Košice 2013 ‒ EHMK pod mesto a Michal sa začal naplno venovať rozvoju kreatívneho priemyslu a medzinárodných spoluprác. „Pod rozvojom mám na mysli najmä vzdelávacie programy, na ktoré sme neskôr nadviazali s projektom Escalator. V ňom sa aj dnes školia predstavitelia kultúry a kreatívneho priemyslu (KKP) v Košiciach, aj na Slovensku. Napísali sme Master plán pre kreatívnu ekonomiku a po roku 2013, v máji 2014, som sa stal riaditeľom neziskovky. Jej úlohou bola a dodnes je podpora kultúrneho a kreatívneho sektora.” Organizácia Creative Industry Košice na seba prevzala aj tú časť agendy EHMK, ktorá bola venovaná medzinárodným projektom. Je členom mnohých sietí, či už doma, alebo v zahraničí. Okrem toho sa podieľa na tvorbe strategických dokumentov pre oblasť KKP a do spoluprác pozýva aj iné sektory zastúpené v Košiciach.
Skúsenosti s EHMK umožnili mestu rásť
Michal vidí potenciál mesta práve v spájaní kreatívneho priemyslu a digitálnych technológií. Kreativitou je možné priniesť vysokú pridanú hodnotu do firiem, ktoré majú prostriedky na vývoj inovácií, ale chýba im nápad alebo zaujímavý produkt. „Z tejto myšlienky sme vychádzali pri úvahách o tom, kam ďalej so smerovaním kultúry v Košiciach. Padlo rozhodnutie uchádzať sa o členstvo v sieti UNESCO Kreatívne mestá, kde sme sa zamerali na oblasť media artu. Podarilo sa to v roku 2017.” Členstvo v medzinárodných sieťach je prínosom pre mesto, ale tiež pre kultúrne inštitúcie. Tie začínajú svoje aktivity stále viac orientovať za hranice krajiny.
Dôležitá zmena nastala tiež na úrovni košickej samosprávy. „Úradníci získali skúsenosť s projektom špecifického charakteru a európskych rozmerov, o akom predtým ani neuvažovali. Odrazu museli pracovať na integrovaných projektoch, myslieť v širších súvislostiach. Nám sa tak otvorili dvere pre spoluprácu, o ktorej by sme v minulosti možno ani nesnívali. Rozvoj kultúry nie je možné inžiniersky navrhnúť. Kultúrou musí mesto žiť.” Skúsenosť s EHMK priniesla mestu výhodu, ktorá mu umožnila rásť a pokračovať v ambicióznych projektoch, akým sú aj Košice 2.0.
Ideálne mesto je službou obyvateľom
Členstvom v medzinárodnej Sieti kreatívnych miest UNESCO dali Košice signál, že považujú kreativitu za hnaciu silu vo vlastnom rozvoji. „To je misiou aj našej organizácie – dostať kreativitu ľuďom skutočne pod kožu. Aby sa začali využívať kreatívne postupy vo všetkom, čo mesto robí, ako funguje a ako napĺňa svoju úlohu voči občanom.”
Pre Michala Hladkého je ideálnym mestom to, ktoré samo seba vníma ako službu jeho obyvateľom. „Netvorí ho len fyzické prostredie, budovy, cesty a infraštruktúra. Je to systém, ktorý to celé drží pokope. A zároveň je službou pre občanov.” V projekte Košice 2.0 je stredom záujmu práve občan a kvalita života, ktorú v meste zažíva. Pod ňou sa chápe všetko to, čo dotvára podmienky pre spokojný život. „Mesto by malo byť tým prvkom, ktorý spája všetky zainteresované strany na jeho území – občanov, firmy, školy a inštitúcie tak, aby formovali zmysluplný celok.”
Pre mesto by malo byť prirodzené, že vytvára platformu pre spoluprácu. Na nej potom vznikajú príležitosti pre rozvoj a inovácie. Spoluprácu uplatňuje aj pri návrhu politík, rozpočtov a iných strategických dokumentov. „Zároveň zbiera spätnú väzbu od občanov a svoje politiky alebo rozhodnutia prispôsobuje aktuálnym potrebám. Veľmi inšpiratívny je v tomto smere Nový Zéland.” Ostrovná krajina je považovaná za akési laboratórium testujúce inovácie vo verejnej správe. Najnovším počinom je návrh štátneho rozpočtu založený na princípe „wellbeing”, teda spôsobom, aby verejné prostriedky smerovali tam, kde majú potenciál zlepšiť životnú úroveň a kvalitu života obyvateľstva. „Viem si predstaviť hodnotiť výkonnosť politík v meste nie na základe ekonomických ukazovateľov, ale tých, ktoré hovoria o kvalite života. Napríklad tak, že sa zameriame na užívateľskú skúsenosť obyvateľov so službami mesta.”
Michalovo ideálne mesto myslí globálne a prináša také inovácie, ktoré sa stávajú inšpiráciou. Skúša nové veci, overuje poznatky a vie sa s nimi podeliť so svetom. „Už dnes sme inšpiráciou minimálne pre náš stredoeurópsky región. To nás zároveň motivuje posúvať sa ešte ďalej, smerom k mestám ako Graz či Bilbao.” Jedným dychom však dodáva, že ideálne mesto nie je o marketingu, ale také, v ktorom sa veci realizujú a funguje spolupráca. Priznáva, že je to dlhodobá a húževnatá práca. „Vnímanie mesta je v hlavách ľudí. Dokážeme to zmeniť len konzistentným konaním a trvá to roky.”
“Kreativitu určite nevnímam len ako schopnosť vytvoriť umelecké dielo. Je to spôsob myslenia, nachádzania súvislostí a rozhodovania sa s dávkou rizika, pričom nemusíme byť vždy úspešní, ale mali by sme sa poučiť a ísť ďalej. A práve to nás naučil projekt EHMK.”
Michal Hladký, riaditeľ Creative Industry Košice
