Deti sídlisk opúšťajú hniezda. Kam sa sťahujú?


[CXI, Štúdia]

Mesto Košice podľa oficiálnych štatistík starne. Spomedzi všetkých mestských častí starnú najviac jeho sídliská. Na sídliskách za posledných 10 rokov výrazne klesol počet registrovaných obyvateľov. Mesto tak prechádza nenápadnou transformáciou. Aký vplyv budú mať tieto zmeny na život obyvateľov sídlisk? 

Sídliská ako fenomén

Väčšina obyvateľov Košíc býva na sídliskách. Dlhodobo na nich žije približne 60% obyvateľov mesta. Vývoj za posledných dvadsať rokov ukazuje, že ich podiel na celkovom obyvateľstve  sa postupne zmenšuje na úkor vidieckych mestských častí.

Klesajúci podiel počtu obyvateľov sídlisk na celkovom počte obyvateľov mesta by sám osebe nebol taký zaujímavý, ak by bol spôsobený iba rastom počtu obyvateľov v iných zónach. Údaje Štatistického úradu však ukazujú, že celé Košice, a najmä sídliská, dlhodobo strácajú obyvateľov.  

Z jadra mesta na perifériu 

Medzi poslednými dvoma sčítaniami prišli košické sídliská o 12 580 registrovaných obyvateľov, čo predstavuje pokles o 8,5%. Centrum mesta stratilo 3 812 obyvateľov (-5,9%). Naopak vo vidieckych mestských častiach pribudlo za posledných 10 rokov 4744 obyvateľov (+17%). Zaujímavý je aj rast v bezprostrednom okolí Košíc – vo funkčnej oblasti mesta pribudlo 4 826 obyvateľov (+9,5%). Je nutné dodať, že ide o predbežné výsledky sčítania. Výsledné počty môžu byť ešte zrevidované. 

Zdroj: Štatistický úrad SR 

Ak by sme si zmenu počtu obyvateľov rozmenili na drobné, je výsledkom dvoch demografických procesov – migrácie a prirodzeného prírastku. V tabuľke nižšie vidíme zóny mesta z hľadiska ich hrubej miery prirodzeného prírastku (rozdiel medzi počtom narodených a zomretých na 1000 obyvateľov) a hrubej miery migračného salda (rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými z trvalého pobytu na 1000 obyvateľov) v rokoch 2011 – 2020.  

  • V centrálnych častiach sa rodí výrazne menej detí, no obyvatelia sa sem skôr sťahujú, ako sa vysťahúvajú.  
  • Vo vidieckych mestských častiach sa rodí len o málo viac detí, ako ubúda obyvateľov v dôsledku zomierania, avšak ľudia sa sem sťahujú v najvýraznejšej miere.  
  • Zaujímavé je aj porovnanie s funkčnou oblasťou za hranicami mesta, ktorá dosahuje kladné hodnoty imigrácie aj pôrodnosti.  
  • Zo sídlisk sa vysťahovalo najviac obyvateľov spomedzi všetkých zón mesta. Zároveň však zaznamenali najvyššiu mieru prirodzeného prírastku. Logicky by sme očakávali, že tu bude priemerný vek rásť najpomalšie. Je to skutočne tak? 

Prečo nám sídliská starnú, keď sa v nich rodí najviac detí? 

Emigrácia z košických sídlisk a relatívne vysoký prirodzený prírastok sú sprevádzané najvyšším tempom nárastu priemerného veku. Celé mesto Košice starne, avšak najrýchlejšie starnú jeho sídliská. Kým v roku 2001 bola populácia sídlisk v rámci mesta najmladšia,  od roku 2012 už bolo v meste staršie iba centrum.  

Obyvatelia sídlisk, najmä tí mladší, sa po založení rodiny rozhodnú presťahovať do vidieckych oblastí, či už v rámci mesta alebo za jeho hranicami.

Deti sídlisk 

Dôvody súčasnej emigrácie mladších ročníkov zo sídlisk nachádzame už pri ich samotnom zrode a sú úzko späté s ich masovou výstavbou. Vynikajúcim ilustračným príkladom môže byť najmladšie košické sídlisko — Sídlisko Ťahanovce. Výstavba sídliska prebiehala v rokoch 1984 až 1995, pričom prvý okrsok bol obyvateľom odovzdaný v roku 1989. V roku 1991 sa začala výstavba druhého okrsku a odovzdaná do používania bola v roku 1995. 

Dáta Štatistického úradu o vekovej štruktúre obcí nám ukazujú, ako sa rýchle osídľovanie sídliska odrazilo na živote v ňom. Prvé verejne dostupné údaje o obyvateľstve sú z roku 1996, no relevantnými sú až údaje zo Sčítania obyvateľstva v roku 2001, 6 rokov po dokončení Sídliska Ťahanovce. 

Na grafe nižšie sú zobrazené počty obyvateľov sídliska zoradené podľa približného roku narodenia. Porovnávame roky 2001 (čiara) a 2020 (plocha). Prehľad o vekovom zložení košických mestských častí je možné nájsť na Open Data Platforme mesta Košice. 

Vekové zloženie Ťahanoviec aj po 24 rokoch viditeľne odráža skutočnosť, že na sídlisko sa v čase výstavby prisťahovala veľká skupina mladých obyvateľov — prvá silná generácia sídliska. Išlo najmä o ročníky narodenia 1960 až 1970, ktoré mali v roku 1995 (rok dokončenia sídliska, 6 rokov od prisťahovania prvých obyvateľov výstavby) 25 až 35 rokov. Keďže šlo o populáciu v reprodukčnom veku, už pri nasťahovaní alebo krátko po ňom mali tieto mladé rodiny deti s ročníkmi narodenia 1985 – 1995, teda druhú silnú generáciu.

Tieto „deti sídlisk sa na sídliskách narodili, prípadne sa sem prisťahovali v útlom veku a prežili tu celé detstvo a dospievanie. Životný štýl na sídlisku sa odrazil vo všetkých oblastiach ich života a oni formovali život na sídlisku. Majú k sídliskám unikátny vzťah spojený so spomienkami na detstvo, úplne odlišný od akejkoľvek inej generácie. Pamätníci života na Ťahanovciach, KVP alebo Dargovských hrdinov v deväťdesiatych rokoch 20. storočia si určite spomenú na ulice a preliezky plné detí a poobedňajšie vyučovanie na plných základných školách.  

25 rokov po dokončení sídliska (rok 2020) zostávajú spomínané silné generácie na Sídlisku Ťahanovce stále dominantnými. Veková pyramída sa vo svojej základni už nerozširuje. Na populačnom grafe nevidíme žiaden prudký nárast počtu detí. Generácia detí sídliska dospieva a osamostatňuje sa. Jej podiel na populácii sídliska sa znižuje. Kým v roku 2001 tvorila druhá generácia takmer 28% obyvateľstva sídliska (6294  obyvateľov), v roku 2020 to bolo iba niečo vyše 22% (4826 obyvateľov). To znamená, že zo sídliska za 19 rokov odišlo vyše 23,3% obyvateľov druhej generácie.  

Obdobný tvar vekovej pyramídy iba s časovo posunutými silnými vekovými skupinami vykazujú aj staršie sídliská Dargovských hrdinov, KVP a Nad jazerom. Ich spoločným znakom je prudké tempo výstavby najmä v 70-tych a 80-tych rokoch.  

Kam smerujú deti sídlisk? 

Ako bolo naznačené vyššie, dáta ukazujú značnú mieru sťahovania sa obyvateľov do vidieckych oblastí v meste aj za jeho hranicami. Rastúci trend sťahovania sa na vidiek potvrdzujú aj údaje o výstavbe v Košiciach. Za posledných 10 rokov sa výstavba bytov a domov sústredila najmä v centre mesta, no vidiek zaznamenal vyše 35-percentný nárast počtu bytových jednotiek.

Samozrejme, značné množstvo „detí sídlisk“ nezostalo v Košiciach, ale zvolilo si presun do iných miest, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Tento trend bol najsilnejší v období po otvorení západných pracovných trhov po vstupe do Európskej únie. To bolo práve obdobie, keď sídlisková generácia dospela a bariéry pre presun za lepším zárobkom v zahraničí boli nízke.  

Je pravdepodobné, že pokles počtu obyvateľov sídlisk má čiastočne na svedomí aj zvyk prisťahovalcov do mesta neprihlasovať sa na trvalý pobyt, či už človek býva vo vlastnom byte, alebo v prenájme.  

Čo znamenajú tieto zmeny pre život v meste? 

Postupná transformácia sídlisk a starnutie obyvateľov mesta ostáva faktom, s ktorým sa musíme vysporiadať. Situácia s dvojzmennou prevádzkou škôl sa v najbližších desaťročiach pravdepodobne nezopakuje, keďže masové osídľovanie mesta bolo spôsobené vtedajšou špecifickou potrebou získať veľké množstvá pracujúcich do výroby. 

S rastom veku obyvateľstva vznikajú aj tlaky na zmenu charakteru verejného priestoru a služieb, ktoré dotknuté mestské časti ponúkajú. Z prvej generácie obyvateľov sídlisk sú dnes šesťdesiatnici. Obytné súbory, budované najmä pre mladé rodiny častokrát v kopcovitom teréne, pre nich s pribúdajúcim vekom nemusia byť vyhovujúce. Svedčia o tom údaje z mapovania bezbariérovosti mesta Košice. Tie ukazujú, že zvýšený počet bariér v pohybe je práve na sídliskách. Tento stav najcitlivejšie vnímajú práve pohybovo obmedzené osoby.  

Zmeny sa pravdepodobne dotknú aj ďalších oblastí. Postupnú zmenu využitia funkcie budov pôvodne materských a základných škôl je možné badať už dnes a v nasledujúcich rokoch bude takýchto zmien pribúdať. 

Ďalšie články zo série o bývaní sa budú okrem iného podrobnejšie zaoberať presunom obyvateľov do okrajových častí a porovnávaním kvality občianskej vybavenosti v rámci mesta. Bývanie vo „vidieckom“ prostredí sa teší rastúcej popularite, no prináša úskalia ako v bežnom živote jednotlivca, tak v urbánnom prostredí mesta ako celku. Suburbanizácia Košíc a s ňou spojené dochádzanie za prácou a službami už spôsobuje zvýšený tlak na plynulosť dopravy na vstupoch do mesta a prispôsobovanie sa občanov týmto novým okolnostiam.  

S príchodom novej dominantnej generácie môže ďalší rozvoj týchto trendov nabrať iný smer. Súčasní tridsiatnici vnímajú dopravu, ekológiu a prácu odlišne ako ich rodičia. Budú to práve oni, kto bude svojimi činmi a zvykmi formovať tvár mesta, jeho potrieb a politík.  


ČLENENIE MESTA POUŽITÉ V ČLÁNKU

Centrum: Sever, Staré Mesto, Juh

Sídliská: Sídlisko Ťahanovce, Západ, Sídlisko KVP, Luník IX, Dargovských hrdinov, Nad jazerom

Vidiecke MČ: Kavečany, Ťahanovce, Džungľa, Lorinčík, Pereš, Myslava, Šaca, Poľov, Košická Nová Ves, Barca, Šebastovce, Krásna, Vyšné Opátske

Funkčná oblasť mesta: Baška, Belža, Beniakovce, Bočiar, Budimír, Bukovec, Čaňa, Družstevná pri Hornáde, Geča, Gyňov, Haniska, Hrašovík, Hýľov, Chrastné, Kokšov-Bakša, Kostoľany nad Hornádom, Košická Belá, Košická Polianka, Košické Oľšany, Malá Ida, Milhosť, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Nižný Klátov, Ploské, Rozhanovce, Sady nad Torysou, Seňa, Skároš, Sokoľ, Sokoľany, Trebejov, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Valaliky, Veľká Ida, Vyšná Hutka, Vyšná Myšľa, Vyšný Klátov, Zlatá Idka, Ždaňa