Hľadali sme spôsoby, ako zlepšiť opatrovateľskú službu mesta

Kreatívni ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa v Košiciach žilo lepšie. Na design sprint prišli s chuťou naučiť sa niečo nové, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, spoznať ľudí z iných profesií a otestovať si vlastné schopnosti. Všetko experti vo svojich oblastiach – sociálne služby, IT, dizajn alebo výskum, ochotní venovať svoj čas a energiu spoločnému cieľu. Prvý design sprint dopadol nad očakávania.

Podľa Matúša Draganovského zo SUVko Coaching je výhodou design sprintu, že dáva zúčastneným akúsi superschopnosť –  možnosť pozrieť sa na to, ako by ich produkt, služba alebo proces mohli v budúcnosti vyzerať. Vďaka tomu dokáže ušetriť čas, energiu aj financie.

Prvý zo série design sprintov v projekte Košice 2.0 prebehol online počas štyroch decembrových popoludní. Bol zameraný na dizajn mestských služieb, konkrétne terénnej sociálnej služby. Ide o formu opatrovateľskej činnosti poskytovanej osobám odkázaným na pomoc v ich domácom prostredí, ktorú dodáva mesto prostredníctvom svojich mestských častí.

Čím rôznorodejší tím, tým lepšie riešenie

Na design sprinte sa stretli zástupcovia rôznych oblastí. Myšlienkou bolo „namixovať“ schopnosti a vedomosti tímov tak, aby sa dosiahol cieľ sprintu. Účastníkmi boli jednak pracovníci z prostredia služby – referenti, koordinátori a pracovníci súvisiacich oddelení magistrátu mesta, no takisto experti s rôznym profesionálnym zameraním – IT, digitálne technológie, dizajn, sociológia, dátová analýza či používateľský výskum.

Stále obľúbenejšia metóda kreatívnej práce sa udomácnila aj na Slovensku, predovšetkým v nadnárodne pôsobiacich firmách. Niektorí účastníci s ňou teda už mali skúsenosť.„Sprinty sú pravidelnou súčasťou nášho pracovného procesu,“hovorí Richard z GlobalLogic, ktorý chcel získať lepší prehľad o téme sociálnych služieb, no takisto spoznať ľudí s podobnou motiváciou. Eva je dátová analytička a s design sprintom sa stretla prvýkrát. „Naučila som sa pracovať s novým programom a bola som ohúrená, za aký krátky čas je možné vytvoriť prototyp. Boli sme skvelý tím a teším sa z kontaktov, ktoré som získala.“

12 hodín – tri prototypy 

Design sprint obyčajne trvá tri až päť celých dní. „V našom prípade môžeme povedať, že sme skutočne šprintovali, keďže sme mali k dispozícii 12 hodín počas štyroch dní,“ vysvetľuje Matúš. Už v prvý deň sa účastníci zoznámili s výzvou a pozreli sa na to, aké správanie a potreby majú cieľové skupiny – aké sú problémy, s ktorými sa pracovníci služby pri svojej práci stretávajú.  

Ďalším krokom v procese bola empatizácia s používateľmi a pracovníkmi služby, ktorú viedol facilitátor Matúš Jarečný. Účastníci vytvárali persóny a museli sa rozhodnúť, na ktoré potreby a želania sa zamerať. Vo fáze ideácie prichádzali tímy s rozličnými nápadmi a snažili sa vybrať ten najlepší. O reálnu prax sa mohli oprieť vďaka účasti tzv. deciderov – predstaviteľov mesta a mestských častí. Tí sa zúčastňovali procesu vo vybraných momentoch, kedy bolo potrebné dať účastníkom spätnú väzbu, rozhodnúť o potenciáli či realizovateľnosti nápadov, a posunúť tímy ďalej. Posledný deň boli na programe dolaďovanie a prezentácie riešení. „Výsledkom boli tri, za mňa výnimočné prototypy, zamerané na to, ako zlepšiť komunikáciu a prepojenie opatrovateľskej služby a klientov, ale tiež ako pomôcť zorientovať sa v danej službe,“ dodáva Matúš Draganovský.

Design sprint priniesol nové pohľady a spolupráce 

Čo sa bude diať s prototypmi ďalej? Odpovedá Silvia Bárdová, ktorá za projekt Košice 2.0 šprint pripravila: „Prototypy budú ponúknuté mestu na ďalšie rozpracovanie a implementáciu.” V nasledujúcom období sa budú hľadať možnosti, ako zužitkovať to množstvo práce, ktorú účastníci na sprinte odviedli a ako uviesť ich návrhy do reálneho života, pretože práve s týmto cieľom vznikli. Využitie dizajnérskeho prístupu v mestských službách považuje za veľmi pozitívny precedens. „Som presvedčená, že nechať pracovať tímy s rôznorodými zručnosťami a pohľadmi je tá najlepšia cesta, ako riešiť zložité problémy. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili, vrátane zástupcov mesta a už teraz sa teším na ďalšie spoločné zmysluplné aktivity,” dodáva Silvia.

Na design sprinte sa stretli ľudia s úprimnou snahou pomôcť. Komunikovali a pracovali na výzve aj nad rámec hodín, kedy sa šprint konal. Viacerí účastníci ponúkli mestu pomoc aj pri ďalšej práci na prototypoch a prípadnej implementácii výsledných riešení. Čo ich k tomu motivovalo? Na jednej strane ochota, zapálenosť, spolupatričnosť a chuť nezištne pomôcť a prispieť svojimi schopnosťami k niečomu „väčšiemu“. Na druhej strane si uvedomili, že sú veci, ktoré sa týkajú všetkých obyvateľov mesta. A my im za to ďakujeme!