Úlohou mesta je pravidelne vytvárať príležitosti pre občiansku angažovanosť, hovorí viceprimátor Marcel Gibóda
[Rozhovor]
Už od základnej školy mal veľmi blízko k umeniu. Zvykol čakať pred kinom dúfajúc, že prídu ďalší štyria rovnako nadšení ľudia a film sa bude premietať. Podľa jeho slov, kvalitu života v meste zlepšíme aj tak, že umožníme vyniknúť kreatívnej stránke jeho obyvateľov. O tom, čo Košice majú a čo im chýba, sme sa rozprávali s viceprimátorom Marcelom Gibódom.
V dnešnej dobe je pre každé mesto kľúčové nájsť spôsob, ako byť konkurencieschopné a udržať si šikovných ľudí. „Napríklad tak, že im ponúkne kvalitnejšie služby. Práve tu môžu pomôcť inovácie,“ hovorí Marcel Gibóda. Inšpirujú ho mestá v Nemecku a to najmä z dôvodu, akú kvalitu života dokážu poskytnúť svojim obyvateľom. „V Košiciach už dnes máme to, čo si ľudia spájajú s veľkomestom – či už sú to filharmónia, divadlo alebo festivaly. Potrebujeme ale vytvoriť prostredie, ktoré by prialo rozvoju inovácií vo firmách a startupoch, a takisto na úrovni škôl a univerzít. V tomto nám môže byť vzorom napríklad estónske Tartu, ktoré je napriek svojej rozlohe centrom vzdelanosti, kultúry a inovácií v krajine.“
Sústrediť sa na dáta a počúvať hlas občanov
Samospráva si uvedomuje, že mnohé inštitúcie v oblasti služieb zaostávajú za štandardom, na aký sme zvyknutí zo súkromnej sféry. „Snažíme sa túto latku neustále posúvať. Momentálne sa sústredíme na otvorené dáta a dátami podložené rozhodovanie.“ Úlohou mesta je tiež podporiť inovatívne zámery a byť v nich prínosným partnerom. Košice 2.0 sú jedným z takýchto projektov. „Verím, že nám dá odpovede na otázky, ako lepšie komunikovať s obyvateľmi a pochopiť ich potreby. Zároveň je potrebné získané informácie pretaviť do strategických plánov mesta. Ako vieme, samosprávy pracujú s obmedzenými zdrojmi. O to dôležitejšia je ich efektívna alokácia tam, kde je to najviac potrebné,“ vysvetľuje Marcel Gibóda.
V oblasti participácie sa Košice pridali k slovenským mestám, ktoré sa otvárajú svojim občanom. „So zástupcami miest ako Bratislava, Nitra a Trnava sme sa zhodli na tom, že participatívny rozpočet už nestačí. Pre občana je dôležité nielen to, že dokáže ovplyvniť alokáciu pár tisíc eur. Rovnako chce mať možnosť ozvať sa a byť vypočutý. Napríklad pri infraštruktúrnych alebo rozvojových projektoch je dôležité, aby sa samospráva pozrela na vec očami tých, ktorých sa budú zmeny priamo dotýkať.“ Angažovaný občan má dôležitú úlohu – kontrolovať činnosť samosprávy. Môže byť tiež iniciátorom zmeny k lepšiemu. „Začať v malom, napríklad na svojom dvore a inšpirovať ostatných, aby to skúsili. Tu je úlohou mesta pravidelne vytvárať príležitosti pre občiansku angažovanosť. Je to zároveň niečo, čo sa musia obe strany naučiť rozvíjať. V Košiciach sme v tomto na dobrej ceste.
Základným kameňom je komunikácia
Výzvou pre každé mesto je získať pochopenie na strane obyvateľov. Cestou je jednoznačne komunikácia. „Ľudia si mnohokrát neuvedomujú, kde začína a končí zodpovednosť samosprávy za určitú službu alebo verejný priestor. Málokto vie, aké služby mesto poskytuje a čo všetko musí financovať zo svojho rozpočtu. Preto je pre nás dôležité komunikovať s občanom, vtiahnuť ho do diania, vysvetliť a stransparentniť niektoré procesy. To isté platí aj pre podnikateľskú a štátnu sféru. Všetci musíme vystúpiť zo svojich bublín a začať sa vzájomne počúvať.“
Prečo well-being?
Podľa viacerých prieskumov ľudia v Košiciach oceňujú, čo všetko im mesto ponúka po stránke kultúry, oddychu v prírode a spoločenského vyžitia. Naopak to, čo chýba najmä mladej generácii, sú dostatočne atraktívne pracovné príležitosti. „Napríklad prieskum realizovaný v rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice ukázal, že približne každý tretí vysokoškolsky vzdelaný človek opúšťa náš kraj. Na druhej strane, osobne poznám ľudí, ktorí už dnes uvažujú o návrate do Košíc. Je na nás ako samospráve, aby sme im na to dali dôvod.“ Magnetom pre inovatívnych a kreatívnych ľudí môžu byť práve príležitosti, ktoré ponúkajú projekty ako Košice 2.0 alebo novovznikajúci Košický klaster nového priemyslu. Zároveň tu musia nájsť takú kvalitu služieb, akú by očakávali v zahraničí. „V tom nám práve môže pomôcť projekt Košice 2.0. Naučí nás, ako efektívnejšie komunikovať s občanom, nastaviť verejné politiky a služby pre celkový rozvoj mesta. Aby sme už neboli len regiónom, z ktorého je vysávaný kreatívny potenciál.“
„Well-being, teda kvalita života, je nielen o trávení voľného času, ale aj o práci. O tom, aká je dostupnosť škôlok, kvalita škôl, doprava, ale tiež o možnostiach sebarealizácie.“
Marcel Gibóda, Viceprimátor mesta Košice
Marcel Gibóda na záver dodáva, že aj samotné mestá potrebujú dostať viac priestoru a nástrojov od štátu, aby o svojom osude dokázali rozhodovať lepšie. Od projektu Košice 2.0 očakáva, že rozbehnuté aktivity budú pozitívne meniť mesto aj po jeho skončení. „CX Inštitút, Bravo hub, mobilné laboratórium, ale napríklad aj vzdelávací program pre zamestnancov magistrátu sú podľa mňa spôsob, ako dosiahnuť kontinuitu zmien, ktoré sme úspešne začali.“